Daňovník

Daňová amnestia patrí medzi nástroje, ktoré sa v odbornej debate objavujú vždy, keď sa štát rozhoduje medzi okamžitým zvýšením príjmov a dlhodobou disciplínou daňových subjektov. V jednoduchosti ide o ponuku druhej šance, pri ktorej štát výmenou za dobrovoľné priznanie minulých pochybení odpúšťa časť sankcií alebo úrokov, prípadne zmierni trestnoprávne následky. V zložitejšej rovine je to experiment so správaním daňovníkov a so samotnou legitimitou systému, ktorý má byť spravodlivý, predvídateľný a primerane prísny.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly.

Podnikateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) nemal dostatok finančných prostriedkov na podnikateľskom účte, a preto dodávateľské faktúry uhradil platbou z osobného účtu. Akým spôsobom má vysporiadať transakčnú daň?

Podľa ustanovenia § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území SR, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. 

Ministerstvo financií SR navrhlo zákon, ako súčasť Akčného plánu boja proti daňovým únikom z novembra 2024, s cieľom zjednodušiť a sprehľadniť existujúcu legislatívu, ako aj spresniť a upraviť ustanovenia zohľadňujúc poznatky z aplikačnej praxe a zosúladiť právnu úpravu s modernými technológiami a európskymi štandardmi. Návrh zákona o evidencii tržieb je aktuálne v procese medzinárodného pripomienkového konania. Výsledkom schválenia zákona by malo byť  úplné zrušenie zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len "zákon o ERP“) a jeho nahradenie týmto zákonom a doplnenie súvisiacich zákonov. V prípade schválenia bude zákon platný od 1. januára 2026.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Do nášho právneho systému sa s účinnosťou od 1.1.2025 zaviedol nový druh dane, ktorou je daň z finančných transakcií. Legislatívne je daň z finančných transakcií upravená v zákone č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) vrátane jeho doterajších dvoch noviel.

Na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 daňovník platí z transakčného účtu spoločnosti daň z príjmov. V nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. takáto platobná operácia nie je predmetom dane z finančných transakcií. Má daňovník povinnosť v tejto súvislosti niečo banke oznamovať? Ako banka vie, že mu uvedenú finančnú transakciu nemá zaťažiť daňou z finančných transakcií?

Daňovníci, ktorí si v riadnom termíne požiadali o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, musia do 30. júna 2025 svoje daňové priznanie poddať a daň uhradiť.

Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť. Táto zásada vyplývajúca zo smernice 2006/112/ES bola transponovaná aj do slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Na druhej strane túto zásadu nemožno chápať ako „absolútne právo platiteľa na odpočet DPH“. Pre priznanie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby platiteľ preukázal splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Správca dane však môže odoprieť právo na odpočítanie dane aj z dôvodu daňového podvodu a z dôvodu zneužitia práva. V prípade podozrenia z daňového podvodu je potrebné, aby platiteľ presvedčivo preukázal, že v obchodnom vzťahu postupoval obozretne.

Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia túto povinnosť splniť najneskôr do pondelka 30. júna 2025 a do rovnakého dátumu aj daň uhradiť. Lehota je konečná – zákon jej ďalšie predĺženie neumožňuje.

Zákon č. 309/2023 Z.z. predstavuje novú úpravu týkajúcu sa oslobodenia od dane v súvislosti so zamestnaneckými akciami a podobnými benefitmi poskytnutými kontraktorom.

Analýzou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) je potrebné skonštatovať, že príjmy fyzických osôb z cien a výhier môžu mať dvojaký daňový režim - t.j. môže ísť o kategóriu príjmov oslobodených od dane z príjmov alebo o zdaniteľné príjmy.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. sme daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ale nemáme ani jednu z právnych foriem, ktoré nie sú daňovníkom z dane z finančných transakcií. Budeme musieť platiť daň z finančných transakcií?

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejnilo informáciu k lehote na zaplatenie dane z finančných transakcií za zdaňovacie obdobia apríl – jún 2025.

Právnická osoba, ktorá má sídlo mimo územia Slovenska, vlastní účet v slovenskej banke a využíva ho na uskutočňovanie platieb týkajúcich sa svojich aktivít v zahraničí. Táto spoločnosť nevykonáva žiadne podnikateľské činnosti na území Slovenska. Podlieha dani z finančných transakcií?

Právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má stálu prevádzkareň na Slovensku, je registrovaná pre daň z príjmov aj daň zo závislej činnosti. Na Slovensku nemá žiadne podnikateľské aktivity, len zamestnáva slovenských zamestnancov. Je daňovníkom dane z finančných transakcií a je povinná si na Slovensku zriadiť bankový účet?

Usmernenie MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa  zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií v znení zákona č. 354/2024 Z. z. je účinný od 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025. Novela č. 26/2025 Z. z., ktorou sa mení zákon o dani z finančných transakcií je účinná od 15. marca 2025.