Rozsudok

Podľa procesného daňového predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) je výkon daňovej kontroly limitovaný jedným rokom.

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane - daňového úradu a odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz v zmysle daňového procesného zákona (daňového poriadku).

V tomto čísle časopisu prinášame rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci odpočítania dane z pridanej hodnoty. Uvedený rozsudok bol uverejnený v časopise Dane v súdnej praxi č. 1/2016, v ktorom uverejňujeme najzaujímavejšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ v oblasti daní.

Súdny dvor EÚ nedávno vydal viaceré zaujímavé rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH. V tomto vydaní prinášame komentár k niektorým z nich.