Súdny dvor EÚ nedávno vydal viaceré zaujímavé rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH. V tomto vydaní prinášame komentár k niektorým z nich.
Ekonomická činnosť – výstavba a prevádzkovanie melioračných zariadení neziskovou obchodnou spoločnosťou – vplyv financovania prostredníctvom štátnej pomoci a pomoci Európskej únie
C-263/15 Lajvér Meliorációs Nonprofit Kft., Lajvér Csapadékvízrendezési Nonprofit Kft. proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága
Predmet sporu
Lajvér Meliorációs Nonprofit Kft. a Lajvér Csapadékvízrendezési Nonprofit Kft. (ďalej len „spoločnosti“) sú neziskovými obchodnými spoločnosťami, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť, ktorá nie je zameraná na dosiahnutie zisku, pričom podnikateľskú činnosť môžu vykonávať len ako doplnkovú. Tieto spoločnosti boli založené s cieľom postaviť a následne prevádzkovať na pozemkoch patriacich ich členom melioračné zariadenia, a to konkrétne odvodňovacie kanály, vodný rezervoár a systém zberu dažďovej vody.
Práce potrebné na realizáciu tohto projektu boli financované zo štátnych prostriedkov a z prostriedkov EÚ, pričom spoločnosti mali k dispozícii príslušné povolenia, ako aj súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov. Okrem toho bolo dohodnuté, že spoločnosti budú od týchto vlastníkov vyberať poplatok za prevádzkovanie melioračných zariadení počas obdobia ôsmich rokov. Spoločnosti si uplatnili odpočítanie DPH na vstupe, ktorú uplatnila spoločnosť Recontír BPM – dodávateľ prác.
Maďarský daňový úrad však odpočítanie DPH zamietol s odôvodnením, že plánovaná činnosť nepredstavovala ekonomickú činnosť, a to ani pokiaľ ide o úseky cestnej siete, teda úseky, ktoré môže používať ktokoľvek, ani pokiaľ ide o úseky nachádzajúce sa na súkromných pozemkoch – tieto spoločnosti teda nemohli byť vzhľadom na ich činnosť považované za zdaniteľné osoby. Podľa tohto úradu spoločnosti nevykonávali žiadnu činnosť, ktorá by mohla byť považovaná za dodanie služieb, a to ani voči svojim členom, ani tretím stranám. Bežná prevádzka melioračných zariadení, ktorá spočívala v údržbe betónového povrchu vozovky a jeho okolia a v zabezpečení odtoku vody, sa uskutočňovala na verejnej komunikácii, pričom táto povinnosť vyplývala zo zákona. Nízke poplatky, ktoré spoločnosti plánovali vyberať v súvislosti s prevádzkou týchto