Registrácia

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Finančné riaditeľstvo SR podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") oznamuje verejnosti, že s účinnosťou od 06. októbra 2025 rozšírilo preberanie údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z ďalších zdrojových registrov - register taxislužby, register finančných poradcov, register poľovníckych organizácií, register fyzických osôb v športe, zoznam znalcov, zoznam tlmočníkov a zoznam prekladateľov. Údaje z uvedených registrov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie z úradnej moci. Tieto daňové subjekty nebudú mať povinnosť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie.

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Slovenské múzeum, ktoré je kultúrnou inštitúciou samosprávneho kraja, neplatiteľ DPH na Slovensku, si objednalo službu od španielskeho dodávateľa. Konkrétne ide o prenájom a transport umeleckých artefaktov na týždňovú výstavu. Vyhodnotené to teda je ako služba podľa ustanovenia § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Múzeum vykonáva pravidelnú ekonomickú činnosť tým, že pravidelne vyberá vstupné od návštevníkov výstav. Je nutné, aby sa ešte pred prijatím takejto služby tento subjekt štátnej samosprávy zaregistroval pre DPH podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH a vykonal na Slovensku samozdanenie DPH? Alebo sa múzeum registrovať nemusí a môže akceptovať faktúru aj so španielskou DPH od španielskeho dodávateľa služby?

Kúpa nového auta alebo motorky z iného členského štátu EÚ nie je každodennou udalosťou. Aj keď si nový dopravný prostriedok z iného členského štátu EÚ priveziete na Slovensko ako občan – súkromná osoba, čaká vás na Slovensku povinnosť podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť daň.

Obrat sa od 1. januára 2025 počíta inak ako sa počítal do 31. decembra 2024. Nespočítava sa každý mesiac hodnota obratu dvanástich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ale spočítava sa hodnota obratov dosiahnutých za jednotlivé mesiace kalendárneho roka začínajúc vždy od 1. januára každého nového kalendárneho roka. Malé podniky, ktoré prekročia obrat 2 000 000 €, budú podliehať DPH.

Finančné riaditeľstvo SR podalo súhrnnú informáciu podľa zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 609/2007 Z. z.“).

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení pomerne významne celý proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty. K 31. decembru 2024 platia súčasne platné ustanovenia a podnikatelia sa registrujú pre daň podľa „starého“ dobiehajúceho systému. Od 1. januára 2025 je tzv. STOP stav, keď sa obrat na účely registrácie vynuluje a začne sa sledovať podľa nových pravidiel.

Nová daň má charakter nepriamej dane zo spotreby. Platiť do štátneho rozpočtu ju budú podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé tuzemské dodanie sladeného nealkoholického nápoja. Daň sa odrazí v konečnej cene pre spotrebiteľa.

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným považujeme za tzv. kapitálovú spoločnosť, nakoľko spoločnosť disponuje svojim majetkom. Tento majetok je oddelený od majetku jej spoločníkov, resp. zakladateľa, ak ide o spoločnosť, ktorú založila jedna osoba. Túto formu spoločnosti môže založiť jedna osoba, či už fyzická alebo právnická. Najviac môže mať spoločnosť 50 spoločníkov.

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") je na Slovensku registrovaná len podľa ustanovenia § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú v rámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Preto slovenská spoločnosť (registrovaná podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Je v súlade so zákonom, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number) a slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Občianske združenie so sídlom v Slovenskej republike organizuje školenie-seminár. Prednášajúca (lektorka) je podnikateľka z Českej republiky. Hlavným cieľom občianskeho združenia podľa stanov je sociálna a edukačná práca s postihnutými deťmi vrátane organizácie školení a seminárov v oblasti starostlivosti a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami. Predmetný seminár je určený nielen pre členov združenia, ale aj pre verejnosť (rodičov detí so špeciálnymi potrebami) a podmienkou účasti je zaplatené vstupné. Považuje sa občianske združenie za zdaniteľnú osobu podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a teda má povinnosť registrovať sa pre DPH podľa § 7a zákona o DPH?

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.