Príjmy z podnikania

V priebehu roka 2025 nadobudlo účinnosť viacero legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú úprav v oblasti daní, pričom tieto novely majú priamy vplyv na spôsob, akým sa posudzuje daňová povinnosť v určitých špecifických oblastiach súvisiacich so športom.

Franšízing predstavuje špecifický druh zmluvného podnikania, ktorý sa zakladá na dlhodobom vzťahu medzi dvoma nezávislými subjektmi - poskytovateľom franšízingu (tzv. franšízor) a jeho prijímateľom (franšízantom). Franšízor umožňuje franšízantovi používať svoje obchodné označenie, know-how, systémy a podporu za vopred dohodnutých podmienok a odplatu. Ide o formu vertikálnej spolupráce, kde jeden subjekt prenáša overený podnikateľský model na iného, čím vzniká sieť podnikateľov so spoločnou značkou a štandardizovaným spôsobom fungovania.

Dňa 3. októbra 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“), ktorého cieľom je zavedenie novej dane z finančných transakcií. 

Zlepšenie verejných financií. To je hlavným cieľom zákona č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (ďalej len „konsolidačný zákon“), ktorý schválila Národná rada SR 3. októbra 2024. Samotný názov zákona definuje jasne, čo má byť jeho prioritou. V tomto článku sa zameriame na kľúčové zmeny, ich pozitíva aj negatíva.

Digitálne platformy a digitálne služby za posledné desaťročie transformovali globálne hospodárstvo. V súčasnosti čelia daňovým výzvam, ktoré pre tradičné podniky neboli aktuálne. Charakter digitálnych služieb, založený na cezhraničných transakciách, neustále kladie otázky, či sú existujúce daňové systémy schopné efektívne zdaňovať ich príjmy.

V rámci opatrení konsolidačného balíčka na ozdravenie verejných financií bola prijatá novela zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Táto novela nadobudne účinnosť 1. januára 2025, ale už teraz vám prinášame pár informácií.

Občianske združenia patria medzi neziskové organizácie. Táto skupina právnických osôb využíva rad odlišností v účtovníctve a má aj zvláštny daňový režim. To je zdrojom mnohých neistôt pri voľbe účtovných postupov, pri posudzovaní daňovej účinnosti nákladov a pri rozhodovaní, či príslušný výnos je alebo nie je predmetom dane, alebo či je od dane z príjmov oslobodený.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku okrem prípadu uvedeného v § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo počas doby, keď podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V príspevku sa venujeme právnickým osobám.

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej "len ZDP") alebo ten, koho správca dane na to vyzve. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Zkladná umelecká škola (nezisková organizácia) poskytuje základné umelecké vzdelanie. V zriaďovacej listine má napísané, že poskytuje vzdelanie v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium v študijných odboroch na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania. Zároveň organizuje pre žiakov študijné sústredenia, koncoročné koncerty pre svojich žiakov a ich rodinných príslušníkov a priaznivcov školy. Za organizovanie koncoročného koncertu, kde vystupujú žiaci, ktorí predvádzajú zručnosti získané počas školského roka, ZUŠ vyberá od rodinných príslušníkov finančné prostriedky, a to symbolické vstupné. Je príjem finančných prostriedkov za vstupné príjmom nezdaňovanej činnosti? Zároveň prosíme o uvedenie účtovného postupu na strane MD a Dal. 

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

Uplatňovanie paušálnych výdavkov výrazne zjednodušuje daňovníkovi podnikateľskú administratívu a vykazovanie základu dane. Percentuálna sadzba paušálnych výdavkov je vo výške 60 % najviac do výšky 20 000 €.

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť, či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Aby daňovník správne vykázal základ dane a následne daňovú povinnosť, je potrebné, aby dôsledne poznal daňový zákon, ktoré výdavky je možné pokladať za daňové výdavky [§ 2 písm. i) ZDP, § 19 ZDP] a ktoré výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky (§ 21 ZDP).

Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.

Príjmy z predaja nehnuteľností je možné z hľadiska ich zatriedenia pod druh príjmov u predávajúceho fyzickej osoby na účely zdanenia rozdeliť do dvoch skupín, a to ako: príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ak sa predáva nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku [definícia obchodného majetku na daňové účely uvedená v § 2 písm. m) ZDP] daňovníka vykonávajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti resp. je samotný prenájom nehnuteľnosti poskytovaný na základe živnostenského oprávnenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 466/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. [pôjde o klasický príjem z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia zatrieďovaný medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP], ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP z prevodu vlastníctva nehnuteľností: ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase ich predaja už boli vyradené z obchodného majetku, pričom od ich vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako päť rokov, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku, ale nespĺňajú podmienky pre oslobodenie tohto príjmu od dane nastavené v § 9 ZDP.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou (ďalej len „FO“) si môže o nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba „NČZD“) uvedené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) znížiť (čiastkový) základ dane zistený z aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Podľa ustanovenia § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 € ustanovenú na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka (§ 15 zákona č. 563/2009 Z. z.), pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).