Obstarávacia cena

Obec plánuje rekonštrukciu školskej jedálne, ktorú plánuje vybaviť novými spotrebičmi a novým príslušenstvom. Je v tomto prípade potrebné nejakým spôsobom rozdeľovať výdavky na bežné a kapitálové, alebo nakoľko pôjde o nové zariadenie, môžeme to považovať ako súčasť kapitálových výdavkov pri rekonštrukcii jedálne?

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Účtovné predpisy pre zaradenie majetku do dlhodobého majetku alebo do krátkodobého majetku ustanovujú ročnú dobu použiteľnosti. Hranicu ocenenia neurčujú priamo, ale odvolávajú sa na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), v ktorom je cena pre dlhodobý majetok hmotný alebo nehmotný ustanovená.

Slovenská spoločnosť si obstaráva nový softvér od českej spoločnosti. Na obstaranie softvéru má podpísané 4 zmluvy: Vykonanie a dodanie predimplementačnej analýzy (na zistenie aktuálnych procesov v spoločnosti z hľadiska fungovania doterajšieho softvéru, používaných zostáv a popis fungovania procesov v novom softvéri). Zakúpenie licencií - ide o poskytnutie práv k užití autorského diela, licencie sú nevýhradné a neprevoditeľné, kupujú sa na dobu neurčitú - dodávateľ licencií je ich autorom. Implementačná zmluva - nastaví sa kupovaný softvér a prispôsobí sa firemným požiadavkám na základe údajov predimplementačnej analýzy, vykoná sa školenie zamestnancov pre prácu v novom softvéri, suma za školenia je v zmluve uvedená osobitne. Servisná zmluva na základe ktorej bude firma po dodaní nového softvéru platiť mesačný paušál za objednané služby (hot line, aktualizácie, riešenie nefungujúcich funkcionalít ) a okrem toho 1x ročne zaplatí za vykonaný up grade (vylepší sa fungovanie softvéru, bezpečnostné riziko). Ako sa posúdia plnenia z jednotlivých zmlúv, ktoré plnenia budú súčasťou ceny obstarania nového softvéru a ktoré sa budú účtovať priamo do nákladov a ktoré plnenia podliehajú zrážkovej dani?

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. V súvislosti s používaním automobilu v podnikateľskej praxi neodlúčiteľne patrí aj návšteva autoservisu, či už vynútená (v dôsledku poruchy, nehody a pod.) alebo plánovaná (servisné prehliadky).

Naša spoločnosť si obstarala nový mzdový softvér. Podľa zmluvy nám dodávateľ, okrem iných položiek, vyfakturoval aj migráciu kmeňových údajov, migráciu počítaných položiek, školenie pracovníkov na prácu so SW a pomoc pri prvom spracovaní miezd. Ktoré položky, podľa Vás, by sme mali zahrnúť do obstarávacej ceny softvéru a ktoré máme účtovať rovno do nákladov?

Druhá časť sa zaoberá výpočtom oslobodenia príjmov na základe obdobia nadobudnutia cenných papierov, pričom zdôrazňuje rozdiely medzi papiermi nadobudnutými do a po roku 2010. Okrem oslobodenia podľa bežných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP") sa špeciálne oslobodenia týkajú aj venovaním zamestnaneckých opcií a cenných papierov formou odmien začínajúcimi podnikmi. Tieto pravidlá upravujú daňové povinnosti a možnosti úspory pre jednotlivcov vlastniacich cenné papiere na účtoch dlhodobého investičného sporenia. Téma je rozšírená o konkrétne príklady z praxe, ktoré ilustrujú, akým spôsobom sa príjem z predaja cenných papierov zohľadňuje v rámci daňového priznania, vrátane výpočtu zdaniteľného príjmu, uplatnenia výdavkov a podmienok oslobodenia.

V rámci tzv. konsolidačných opatrení schválených zákonom č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (ďalej len „zákon č. 278/2024 Z.z.“) sa v článku III. menia a dopĺňajú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Daňovník si môže zvoliť jeden z dvoch spôsobov odpisovania hmotného majetku, ktorý umožňuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), a to rovnomerné odpisovania podľa § 27 ZDP alebo zrýchlené odpisovanie podľa § 28 ZDP.

Sme autoservis. Kupujeme ojazdené auta za účelom ďalšieho predaja. Účtujeme ako o tovare- o zásobe oceníme OC. Kúpu auta a náklady súvisiace s obstaraním účtujeme 131/321. Vynaložené náklady na opravu auta dáme do výdavkov, alebo navýšime OC auta. Poprosím presný postup účtovania kúpy ojazdeného auta, jeho opravy za účelom ďalšieho predaja.

U elektromobilov za účelom zvýšenia motivácie podnikateľského sektoru na ich obstarávanie s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy, a to v nadväznosti na "Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike" je zvýhodnené uplatňovanie daňových odpisov oproti klasickým automobilom so spaľovacím motorom. V súčasnosti platná právna úprava z daňového hľadiska zatraktívňuje obstarávanie batériových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácii s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

Spoločnosť XY s. r. o., malá jednoosobová účtovná jednotka s. r. o. uzavrela zmluvu na 10 rokov (cieľová suma 30 000 €) - Realizovateľné cenné papiere. Jej prvý účtovaný poplatok za prvé nadobudnutie cenných papierov bol vo výške 900 €. Je potrebné tento poplatok časovo rozlíšiť na 10 rokov alebo ho môže spoločnosť účtovať priamo do nákladov?

Spoločnosť platiteľ DPH, ktorý nie je predajcom ojazdených mot. vozidiel kúpil zo zahraničia od obchodníka ojazdenými vozidlami motorové vozidlo na daľší predaj do iného členského štátu. Na motorové vozidlo bol použitý § 66 zákon o DPH - použitý tovar. Idú do kúpnej ceny aj obstarávacie náklady, teda poplatok za vybavovanie dokladov vozidla, poplatok za manipuláciu s vozidlom, aukčný poplatok atď?

Spoločnosť mala v pláne obstarať dlhodobý majetok (strojné vybavenie), pričom toto obstaranie chcela čiastočne financovať z prostriedkov EÚ. Za účelom získania týchto prostriedkov si dala vypracovať projekt, za ktorý zaplatila dodávateľovi. Projekt bol úspešný a spoločnosť získala dotáciu a strojné vybavenie obstarala, následne projektovej spoločnosti vznikli ďalšie náklady za služby súvisiace s vyúčtovaním grantových prostriedkov. Sú náklady na vypracovanie grantového projektu a na vyúčtovanie projektu súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku (strojného vybavenia), alebo sa považujú za bežné náklady účtované v nákladoch v čase vypracovania projektu, resp. vypracovania vyúčtovania?

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti – podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) z tejto úpravy benefitovať od roku 2020.

Po nadobudnutí investičného majetku alebo jeho vytvorení na vlastné náklady sú platitelia dane povinní sledovať účel použitia investičného majetku pri zmene charakteru podnikateľskej činnosti (vo väzbe na odpočítanie dane) a tiež rozsah použitia investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Príjmy z predaja nehnuteľností je možné z hľadiska ich zatriedenia pod druh príjmov u predávajúceho fyzickej osoby na účely zdanenia rozdeliť do dvoch skupín, a to ako: príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ak sa predáva nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku [definícia obchodného majetku na daňové účely uvedená v § 2 písm. m) ZDP] daňovníka vykonávajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti resp. je samotný prenájom nehnuteľnosti poskytovaný na základe živnostenského oprávnenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 466/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. [pôjde o klasický príjem z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia zatrieďovaný medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP], ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP z prevodu vlastníctva nehnuteľností: ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase ich predaja už boli vyradené z obchodného majetku, pričom od ich vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako päť rokov, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku, ale nespĺňajú podmienky pre oslobodenie tohto príjmu od dane nastavené v § 9 ZDP.

Spoločnosť s ručením obmedzeným zakúpila používaný lodný kontajner v celkovej obstarávacej cene 3 049,00 € bez DPH, ktorý bude ďalej využívať ako sklad. Kontajner bude umiestnený na pozemku spoločnosti, ktorý momentálne používa ako parkovaciu plochu. Kontajner bude možné premiestňovať podľa potrieb spoločnosti, nebude pevne spojený so zemou a nebude pripojený na inžinierske siete. Do akej odpisovej skupiny sa má zaradiť tento lodný kontajner?

Podnikom podľa § 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) je súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik je teda výsledkom činnosti podnikateľa. Jeho štruktúra, charakter, veľkosť a ostatné znaky sú závislé od podnikateľa, ktorý tento podnik vytvára. Podnik môže byť predmetom predaja, darovania, vkladu do obchodnej spoločnosti, dedenia.

Vzhľadom na to, že sa dnes často nakupuje cez internet, účtujeme veľa faktúr za nákup bežného materiálu + poplatok za dopravu kuriérskou spoločnosťou. Ako máme účtovať takúto faktúru? Je potrebné rozdeľovať materiál na 501 + 633006 a doprava na 518 + 632003? Alebo môže ísť celá suma, teda aj vrátane dopravy na 501 + 633006? V minulosti sme všetko účtovali na účet 501 + EK 633006. Následne nám to však Najvyšší kontrolný orgán (NKÚ) vytýkal, a tak sme začali rozdeľovať na 501 a 518. Nevieme, ako teda postupovať pri doprave a kuriérskych službách a ktorý účet a akú ekonomickú klasifikáciu máme použiť.