Obrat

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2023 Z. z.“), ktorý schválila Národná rada SR dňa 29. 6. 2023, došlo v článku XII tohto zákona s účinnosťou od 1. 3. 2024 k zmene a doplneniu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Obrat sa od 1. januára 2025 počíta inak ako sa počítal do 31. decembra 2024. Nespočítava sa každý mesiac hodnota obratu dvanástich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ale spočítava sa hodnota obratov dosiahnutých za jednotlivé mesiace kalendárneho roka začínajúc vždy od 1. januára každého nového kalendárneho roka. Malé podniky, ktoré prekročia obrat 2 000 000 €, budú podliehať DPH.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení pomerne významne celý proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty. K 31. decembru 2024 platia súčasne platné ustanovenia a podnikatelia sa registrujú pre daň podľa „starého“ dobiehajúceho systému. Od 1. januára 2025 je tzv. STOP stav, keď sa obrat na účely registrácie vynuluje a začne sa sledovať podľa nových pravidiel.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Povinnosť zatriedenia účtovných jednotiek do veľkostných skupín mikro, malá a veľká účtovná jednotka je ustanovené v § 2 ods. 5 až 15 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Skôr, ako účtovná jednotka pristúpi k zostaveniu účtovnej závierky je dôležité skontrolovať, či v účtovníctve vedenom počas roka 2023, za ktorý sa účtovná závierka bude zostavovať, aplikovala zmeny v oblasti účtovníctva platné pre tento rok.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

Fyzická osoba plánuje predať tri byty, ktoré obstarala za účelom predaja. Musí platiť daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)? Môže mať ako fyzická osoba opakovaný príjem z predaja nehnuteľnosti v priebehu jedného roka? Alebo sa musí stať platiteľom DPH, prípadne aké iné povinnosti fyzickej osobe vyplývajú z predaja bytov? Aký je postup pri opakovanom predaji nehnuteľností. Ide o byty, ktoré fyzická osoba nadobudla v sume nižšej ako 49 790 € za každú nehnuteľnosť.

Spoločnosť účtuje pre organizačnú zložku v Slovenskej republike, ktorú zriadila zahraničná spoločnosť zo štátov Európskej únie. Táto spoločnosť má zriadenú organizačnú zložku aj v Českej republike. Vedúci organizačnej zložky na Slovensku je zamestnancom českej organizačnej zložky. Spoločnosť má pridelené IČ DPH na Slovensku aj v Českej republike a zriaďovateľ je taktiež platiteľom DPH v zahraničí. Koncom roka preúčtováva zriaďovateľ pre slovenskú organizačnú zložku spoločné náklady vedenia spoločnosti, rozpočítané podľa obratov. Takisto aj česká organizačná zložka preúčtováva spoločné náklady za vedenie organizačnej zložky na Slovensku.

Fyzická osoba má tri druhy príjmov. Príjem: zo živnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), z vytvorenia diela podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, podľa ustanovenia § 6 ods. 4 ZDP. V prípade povinnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty sa sleduje prekročenie obratu v celkovej sume 49 790 € za všetky tri príjmy spolu alebo osobitne pre každú činnosť?

Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.

Obrat je definovaný v § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“, podľa ktorého sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku. Miesto dodania tovaru je upravené v § 13, § 14 a § 16a zákona o DPH a miesto dodania služieb v § 15, § 16, §16a zákona o DPH.

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

V praxi účtovné jednotky majú problém so zatriedením sa do veľkostnej skupiny mikro, malá alebo veľká účtovná jednotka, preto sa tejto problematike venujeme v nasledujúcom príspevku. Povinnosť zatriedenia do veľkostných skupín sa ustanovila od 1. 1. 2015 zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Triedenie účtovných jednotiek do veľkostných skupín vyžaduje smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2013/34/EÚ.

Slovenská spoločnosť s r. o., neplatiteľ dane z pridanej hodnoty vykonáva sprostredkovanie investícií pre slovenských aj českých občanov aj podnikateľov do podielových fondov, ktoré spravuje Česká právnická osoba. Ide o sprostredkovanie nákupu akcií a rôznych cenných papierov. Výnosy sú provízie za sprostredkovania od českej právnickej osoby. Berie sa takýto obrat slovenskej spoločnosti s r. o. do obratu na účely DPH?

Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom vrátane podmienok, ktoré účtovná jednotka musí splniť ustanovuje § 19 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Podmienky na posúdenie povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom sa zmenili od 1.1.2020. V rámci opatrení súvisiacich so zlepšovaním podnikateľského prostredia dôjde k zvýšeniu veľkostných podmienok na povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom aj od 1.1.2021 a od 1.1.2022.

Advokát zaplatil v mene a na účet klienta súdny poplatok vo výške 150 eur. Odmena za jeho právne služby bola vo výške 50 eur. Akým spôsobom vstupujú súdne poplatky, ktoré uhradil advokát v mene a na účet klienta pri poskytovaní právnych služieb, do jeho základu dane? Advokát zisťoval odpoveď na otázku aj cez dopyt na FRSR, na základe ktorého ho zaujímalo, ako má správne posudzovať hradenie súdnych poplatkov z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. Na základe odpovede FRSR zistil toto: v oblasti dane z príjmov Advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t. j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria jeho zdaniteľný príjem. Uvedené platí na základe vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v z. n. p. v oblasti DPH Súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane, a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre DPH. Na základe týchto odpovedí poskytnutých Finančnou správou SR advokát predpokladá, že v prípade, ak súdny poplatok, ktorý uhradil v mene a na účet klienta pri poskytovaní právnych služieb, je vo výške 150 eur a odmena za právne služby predstavuje 50 eur, z hľadiska dane z príjmov bude jeho zdaniteľný príjem 200 eur, ale z hľadiska DPH vstupuje do jeho obratu na účely registrácie pre DPH len 50 eur (odmena za jeho právne služby). Je správny výklad, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta, napríklad v prípade podaní na obchodný register SR, automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem?

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 368/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1. januára 2020 (www.nrsr.sk; tlač 1594). V článku uvádzame stručný prehľad vybraných zmien, v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba chce v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) požiadať o registráciu za platiteľa DPH pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu. Pri podaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH je podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca žiadosť je zdaniteľnou osobou, t. j. či vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona DPH. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ však môže postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva ekonomickú činnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/94, C-268/83). Každého, kto má úmysel potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto vynaloží prvé investičné náklady na tieto účely, treba považovať za zdaniteľnú osobu. Zdaniteľná osoba momentálne má uzavretú zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb s jednou slovenskou zdaniteľnou osobou na dobu určitú (za rok 2019); novú zmluvu za rok 2020 jej poskytnú iba v prípade, ak sa stane platiteľom dane podľa § 4 zákona o DPH, tiež plánuje distribúciu programu v oblasti automatizácie spracovania účtovných dokladov (počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov); tento softvér automaticky rozpoznáva a nahráva faktúry a bloky do účtovníctva, nakúpila mobilný telefón a notebook na firmu, účtovníctvo vykonáva vo vlastnej réžii, nedoplatky na daniach nemá. Aké doklady má zdaniteľná osoba predložiť miestnemu daňovému úradu so žiadosťou o registráciu podľa § 4 zákona o DPH.