Hmotný majetok

Odpisy ako samostatná kategória zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) predstavujú zníženie hodnoty majetku, najčastejšie vyjadrenej vo forme fyzického opotrebenia. Odpisy teda znižujú základ dane z príjmov, avšak výška tohto zníženia musí byť každopádne v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP. Pod daňovým odpisovaním zákon o dani z príjmov chápe postupné prenášanie hodnoty dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku do daňových nákladov.

V článku sa budeme venovať analýze legislatívnych zmien v oblasti odpisovania technického zhodnotenia a opráv ubytovacích zariadení, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2026. Rovnako tak rozoberieme možnosť zvýhodneného odpisovania budov určených na ubytovacie služby a šport.

Barterové obchody predstavujú jednu z najstarších foriem výmeny, ktorá sa v modernej podnikateľskej praxi opäť dostáva do popredia. Umožňujú firmám nahradiť peňažné plnenie výmenou tovarov či služieb, optimalizovať zásoby, znižovať riziká a efektívnejšie využívať vlastné kapacity. Aké sú typy barteru, aké je ich účtovné riešenie, výhody a nevýhody, ktoré s nimi súvisia, sa dozviete v článku.

Ak podnikateľ, ktorý nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) obstará hmotný majetok formou finančného prenájmu, vstupuje DPH do obstarávacej ceny alebo je daňovým výdavkom v roku obstarania?

V článku sa budeme venovať vyraďovaniu dlhodobého hmotného majetku z dôvodu, že nám nastanú rôzne situácie. Pričom uvidíme, že či už druh vyraďovaného majetku ale aj dôvod vyradenia majú vplyv na výšku daňovo uznanej zostatkovej ceny podľa zákona o dani z príjmov.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) sa dlhodobý hmotný a nehmotný majetok oceňuje obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve prípadne podľa § 27 ods. 1 písm. j) zákona o účtovníctve, ak ide o nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa § 4 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá nie je platiteľ DPH, má v obchodnom majetku tri nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni približne 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude približne 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Účtovné predpisy pre zaradenie majetku do dlhodobého majetku alebo do krátkodobého majetku ustanovujú ročnú dobu použiteľnosti. Hranicu ocenenia neurčujú priamo, ale odvolávajú sa na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), v ktorom je cena pre dlhodobý majetok hmotný alebo nehmotný ustanovená.

Na predaj nebytového priestoru na podnikanie platiteľovi DPH sa uplatní prenesená daňová povinnosť. Ak je v tom priestore hmotný majetok, uplatňuje sa naň 23 % DPH?

Ako sa v podvojnom účtovníctve účtuje hmotný majetok a zásoby vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním, ako je trojročná záruka, a ako by mala účtovná jednotka postupovať pri účtovaní majetku do hodnoty 1 700 €, či už ide o zásoby alebo dlhodobý hmotný majetok?

Medzi daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o dani z príjmov"), patria aj odpisy hmotného a nehmotného majetku [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov].

Uplatňovanie daňových odpisov upravuje § 22 až § 29 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Z daňového hľadiska odpisy predstavujú spôsob postupného zahrnutia výdavkov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, ktoré nie sú uznané na daňové účely, do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (povolené opotrebenie majetku na daňové účely). Z účtovného hľadiska odpisy predstavujú peňažné vyjadrenie fyzického a morálneho opotrebenia nehmotného a hmotného majetku za určité časové obdobie (trvalé opotrebenie majetku v dôsledku jeho používania), pričom ich uplatňovanie upravuje § 28 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). O daňových odpisoch účtovná jednotka neúčtuje, slúžia iba na úpravu základu dane.

DPH komisia zriadená podľa článku 398 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica DPH“) zverejnila dňa 22. septembra 2023 v rámci svojich usmernení aj usmernenie č. 1068 týkajúce sa dodávok paliva v rámci schém palivových kariet.

Zostatková cena sa viaže k hmotnému a nehmotnému majetku a pri jeho vyradení z používania ovplyvňuje daňové výdavky podnikateľa. V akej výške a za akých podmienok je zostatková cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom, závisí od dôvodu jeho vyradenia.

Právna úprava úpravy odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Prenajímateľ zahŕňa do daňových výdavkov odpisy z hmotného majetku poskytnutého na prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V praxi však vznikajú rôzne situácie, ktoré treba riešiť individuálne. Ako bude postupovať prenajímateľ v niektorých špecifických prípadoch uvedieme v tomto príspevku.

Dotácie možno rozdeliť podľa účelu ich poskytnutia na dve základné skupiny, a to na investičné dotácie poskytované na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a na neinvestičné dotácie na hospodársku činnosť poskytované na krytie bežných prevádzkových výdavkov (nákladov). Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Škola zakúpila interaktívny panel so zárukou ako drobný hmotný majetok (cena panela bola pod 1 700 €). Občianske združenie by škole chcelo darovať peniaze viazané na kúpu držiaka na stenu a stojana, ktoré by škola k tomuto panelu využívala (držiak aj stojan sa však neviažu iba na tento druh panelu, ktorý škola má, je možné ich použiť na akýkoľvek iný televízor). Môže škola účtovať držiak a stojan osobitne, alebo ich treba pripočítať k cene interaktívneho displeja (čím by sa celková suma zvýšila a prevýšila by hodnotu 1 700 €, čiže by sa komplet stal dlhodobým majetkom)? Funkčnosť displeja nie je podmienená držiakom a stojanom a platí to aj opačne. Čo by sa zmenilo v prípade, keby bol držiak a stojan škole darovaný ako vecný dar?

Kúpili sme ako škola interaktívny panel so zárukou ako drobný hmotný majetok (cena pod 1 700 €). Občianske združenie by nám chcelo darovať peniaze viazané na kúpu držiaka na stenu a stojanu, ktoré by sme k tomuto panelu využili (držiak i stojan sa však neviažu iba na tento druh panelu, ktorý máme, je možné ich použiť na akúkoľvek TV). Moja otázka je, či môžeme účtovať držiak a stojan osobitne, alebo či ich treba pripočítať k cene interaktívneho displeja (čím by sa teda celková suma zvýšila a prevýšila by hodnotu 1 700 €, čiže by sa komplet stal dlhodobým majetkom). Funkčnosť displeja nie je podmienená držiakom a stojanom a platí to i opačne. Ako by to bolo v prípade, keby nám bol držiak a stojan darované ako vecný dar?