Medzi daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o dani z príjmov"), patria aj odpisy hmotného a nehmotného majetku [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov].
Obstarávaciu cenu hmotného a nehmotného majetku zákon o dani z príjmov totiž neumožňuje zahrnúť do daňových výdavkov v čase nákupu (obstarania) celú, ale len postupne prostredníctvom odpisov a to v zmysle § 22 až § 29 spomínaného právneho predpisu.
Legislatívny rámec
Možnosť prerušenia uplatňovania daňových odpisov je zakotvená v rámci ustanovenia § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohoto ustanovenia môže daňovník uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období potom daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Prerušenie uplatňovania daňových odpisov versus účtovné odpisy
Prerušenie uplatňovania daňových odpisov v zmysle § 22 ods.9 zákona o dani z príjmov nemá žiadny dopad na spôsob účtovania odpisov účtovných. Účtovné odpisy totiž zobrazujú reálne fyzické a morálne opotrebenie dlhodobého majetku. Za tým účelom účtovná jednotka zostavuje podľa § 28 ods.3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") účtovný odpisový plán, pričom má možnosť stanoviť si výšku účtovných odpisov vo svojom internom odpisovom pláne v závislosti od skutočného opotrebenia, intenzity využívania a celkovej životnosti majetku. Naopak, daňové odpisy sú taxatívne ustanovené
zákonom o dani z príjmov, prostredníctvom ktorého zákonodarca predpisuje povolené ovplyvnenie výšk