DPH podvod

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatňovanie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany daňových subjektov, t.j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Táto zásada zákazu zneužívajúcich konaní sa takisto uplatňuje v oblasti DPH, aj keď v zákone o DPH nie je vyjadrená v konkrétnom ustanovení.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť. Táto zásada vyplývajúca zo smernice 2006/112/ES bola transponovaná aj do slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Na druhej strane túto zásadu nemožno chápať ako „absolútne právo platiteľa na odpočet DPH“. Pre priznanie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby platiteľ preukázal splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Správca dane však môže odoprieť právo na odpočítanie dane aj z dôvodu daňového podvodu a z dôvodu zneužitia práva. V prípade podozrenia z daňového podvodu je potrebné, aby platiteľ presvedčivo preukázal, že v obchodnom vzťahu postupoval obozretne.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či založenie novej spoločnosti s cieľom zachovať si výhody postavenia malého podniku v súvislosti s činnosťou, ktorú predtým v tomto postavení vykonávala iná spoločnosť, predstavuje zneužívajúce konanie - C-171/23 UP CAFFE.

Témy DPH podvodu a zneužitia práva v oblasti DPH sú pomerne živé a je im pravidelne venovaný priestor v časopisoch. Existuje k nim tiež pomerne bohatá rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“). Doterajšie publikácie však mali tendenciu ponímať túto tému prevažne kauzisticky. (Pozri napr. články Ing. Beáty Jarošovej, Phd., v DPH v praxi 9/2017, 10/2017 a 12/2018 a tiež Ing. Zuzany Šidlovej v DPH v praxi 3/2019.) Z právneho hľadiska je popritom zaujímavé, že principiálne otázky vo vzťahu k obidvom uvedeným témam už sú v rozhodovacej praxi SD EÚ stabilizované a tento na ne opakovane odkazuje. V jednotlivých nových rozhodnutiach už len viac-menej „dolaďuje“ detaily.