Dlžník

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať za následné zabezpečovacie inštitúty - tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Je možné, že je daňovník uvedený v zozname daňových dlžníkov na portáli Finančnej správy SR, aj keď v roku 2023 prešiel procesom konkurzu?

Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“), a účtovanie skutočností týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“).

Od 1. januára 2025 zamestnávateľ, ktorý je uvedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne z dôvodu nesplnenia vykazovacej povinnosti, nie je povinný informovať svojich zamestnancov o tomto zaradení. Zamestnanci môžu tieto...

Dňa 26. 11. 2024 bl vyhlásený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 310/2024 Z. z. v čiastke 117.

Pokiaľ dôjde k čiastkovej úhrade dane daňovým dlžníkom, môže tento požiadať správcu dane, aby mu napríklad znížil veľkosť zálohu. Prípadne, pokiaľ daňový dlžník uhradí celú výšku svojho daňového dlhu, tak môže správcu dane požiadať o zrušenie záložného práva. Pritom by daňový dlžník mal vedieť preukázať, že daňový nedoplatok správcovi dane už uhradil. O zrušení záložného práva na majetok daňového dlžníka vydáva správca dane rozhodnutie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou.

FO (živnostník) platiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: "Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu... a za správcu bol vymenovaný JUDr.... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania." Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (odpise pohľadávky) povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platitelia DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH)? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok?

Nezávislá finančná previerka je výnimočnou službou, z ktorej profitujú všetky zainteresované strany, zlepšuje transparentnosť a znižuje neistotu pri obchodných vyjednávaniach – čím prispieva k efektívnejšej alokácii zdrojov a posilnení dôvery medzi partnermi. Ako taká nezávislá finančná previerka funguje?

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

V príspevku si priblížime účtovanie pohľadávok v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Pokiaľ príslušný správca dane vykonáva určitý procesný úkon, ktorý má význam pre priebeh daňového konania, tak o ňom vyhotoví zápisnicu v danom prípade. Procesné úkony pritom prebiehajú počas celého daňového konania, a preto je správca dane povinný vyhotovovať zápisnice priebežne. Pritom zápisnica v daňovom konaní musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pokiaľ má určitý účastník daňového konania, môže ním byť napríklad svedok, výhrady voči obsahu zápisnice, tieto sa v zápisnici riadne poznamenajú. V rámci daňového konania môže zamestnanec správcu dane vyhotoviť aj úradný záznam, pokiaľ to uzná za vhodné.

Prvé zmeny roka v odvodoch do Sociálnej poisťovne, týkajúce sa limitov vymeriavacích základov, sú tradične k začiatku kalendárneho roku, no pre podnikateľa SZČO je dôležitým dátumom aj 1. 8., resp. 1. 10. príslušného roka, podľa toho, kedy podávali daňové priznanie k dani z príjmov FO. Sú to dátumy, ku ktorým sa posudzuje povinnosť platenia poistného na zákonné sociálne poistenie SZČO v závislosti od toho, či bolo daňové priznanie podané v riadnom termíne, alebo bol uplatnený odklad daňového priznania. K týmto dátumom sa SZČO určuje nový vymeriavací základ na nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, a tým sa mení aj výška zákonného sociálneho poistenia (odvody do SP).

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku „HA.EN“ (C‑227/21) zaoberal otázkou, či má príjemca transakcie nárok na odpočítanie DPH, ak vedel alebo vedieť mal, že dodávateľ neodvedie daň z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

V NRSR bola počas septembrovej schôdze v prvom čítaní prerokovaná novela zákona o dani z príjmov a daňového poriadku, ktorá prináša viaceré významné zmeny predovšetkým v oblasti transferového oceňovania. V rámci povinnej implementácie smernice ATAD tiež zavádza nové pravidlo o obmedzení úrokových nákladov.

V obchodných vzťahoch nastávajú situácie, keď príde k poklesu schopnosti podnikateľov plniť si svoje záväzky, dostávajú do situácie, že faktúry sú uhrádzané oneskorene, čo vyvoláva potrebu dodávateľov sledovať lehotu splatnosti faktúr.

V máji bolo na Slovensku vyhlásených 28 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené 2 reštrukturalizácie. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK).

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) obsahuje tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti. Zámerom tejto právnej úpravy je znížiť početnosť faktúr s DPH, a tak znížiť základňu pre prípadné daňové podvody.

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

Spoločník spoločnosti uhradil letenku za pracovnú cestu 16. 12. 2021. Pracovná cesta sa začala 29. 12. 2021 a ukončená bola 10. 1. 2022. Je spoločnosť povinná účtovať v roku 2021 o cestovných náhradách a o nákladoch budúcich období? Prípadne, je povinná rozúčtovať cestovné náhrady do dvoch účtovných období 2021 a 2022?