Daň z nehnuteľností

Predaj nehnuteľnosti patrí medzi právne aj daňovo významné životné situácie, pri ktorých sa fyzická osoba často prvýkrát stretne s potrebou samostatne posúdiť vlastnú daňovú povinnosť. Na prvý pohľad môže ísť o jednoduchý právny úkon, pri ktorom predávajúci prevedie vlastnícke právo k bytu, domu, pozemku, garáži alebo inej nehnuteľnosti a kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu.

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Samosprávy budú mať väčšie možnosti pri určovaní sumy príplatku za podlažie, ktorý vstupuje do výpočtu dane vo viacpodlažných budovách. Nebude sa to však týkať zdaňovania pozemkov, bytov, či nebytových priestorov v bytových domoch.

BRATISLAVA, 26. februára 2026: Slovenské mestá a obce vybrali v roku 2024 na daniach z nehnuteľností viac ako 618 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2023 bola táto suma vyššia o takmer 122 miliónov eur (+24,5 %). Tento nárast však neznamená, že sa finančná kondícia samospráv zlepšila. Viaceré mestá a obce zvyšovali dane preto, aby kompenzovali výpadky príjmov a udržali základné služby pre obyvateľov.

Všetci, ktorí v minulom roku nadobudli nehnuteľnosť, musia do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Správcom tejto dane sú obce a mestá, preto práve oni na základe daňového priznania daňovníkovi vyrubia daň.

Obec vyberá dane z nehnuteľností, poplatky za komunálny odpad. Suma pre daňovníka, ktorú má napríklad zaplatiť, je 23,83 eura. Ako správne vyberať daň? Ako správne daňovníkovi vydať? (lebo zákon o cenách sa netýka výberu daní).

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 

Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

Zaplatiť dane platobnou kartou umožnila Finančná správa SR už v minulom roku. Online úhrada správnych poplatkov a 15 druhov daní priamo pri realizácii spoplatneného úkonu cez portál finančnej správy (PFS) daňovým subjektom uľahčí a zjednoduší platby aj tento rok.

Kolaudácia nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 22. decembra 2022, kolaudačné rozhodnutie k danej nehnuteľnosti bolo právoplatné 2. januára 2023. Ku ktorému dátumu sa vypočítava daň, k 1. januáru 2023, keď bola nehnuteľnosť skolaudovaná alebo sa berie právoplatnosť rozhodnutia, teda k 1. januáru 2023 sa ešte zdaňuje ako stavebný pozemok?

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti za vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Daňovník požiadal o splácanie dane z nehnuteľnosti - vyrubená daň je 178,42 €. Daňovník poslal žiadosť o splátkový kalendár, kde uviedol splátky vo výške 20,00 € mesačne. Chcem sa opýtať či môžeme/musíme pohľadávku zabezpečiť záložným právom na katastri a ako je to s úrokmi z omeškania?

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Z miestnych daní je dôležitým príjmom obcí najmä daň z nehnuteľností, o zavedení ktorej na konkrétne zdaňovacie obdobie rozhoduje príslušná obec. Túto rozhodovaciu právomoc obciam zaviesť, vyrubovať a vyberať daň z nehnuteľnosti ustanovil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ak obec podľa § 98 zákona o miestnych daniach všeobecne záväzným nariadením zaviedla na rok 2021 daň z nehnuteľnosti, alebo ak k všeobecne záväznému nariadeniu o dani z nehnuteľností platnému na rok 2020 vydala dodatok, že nariadenie platí aj na rok 2021, je povinná na rok 2021 v rámci vyrubovacieho konania každej fyzickej osobe ako aj právnickej osobe, ktorá je daňovníkom dane z nehnuteľností vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím. Daň z nehnuteľností sa vyrubuje v takej výške, aké sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a sadzby dane z bytov konkrétna obec určila vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2021, ktoré oproti sadzbám dane z nehnuteľnosti, ktorými vyrubovala daň z nehnuteľností za predchádzajúce zdaňovacie obdobia môžu byť vyššie, ale aj nižšie.

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (podľa § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. – ďalej len „Občiansky zákonník“), a na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) aj byty a nebytové priestory v bytových domoch, ktoré sa zdaňujú daňou z bytov.

Podľa § 103 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) obec mohla všeobecne záväzným nariadením zaviesť miestnu daň z nehnuteľností s účinnosťou od 1. januára 2020.

Najvýznamnejším zdrojom príjmov obce z oblasti miestnych daní je daň z nehnuteľností. Od účinnosti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa táto daň priznáva, vyrubuje, platí a vyberá len vtedy, ak ju správca dane zaviedol všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?