Daň z nehnuteľností

Všetci, ktorí v minulom roku nadobudli nehnuteľnosť, musia do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Správcom tejto dane sú obce a mestá, preto práve oni na základe daňového priznania daňovníkovi vyrubia daň.

Obec vyberá dane z nehnuteľností, poplatky za komunálny odpad. Suma pre daňovníka, ktorú má napríklad zaplatiť, je 23,83 eura. Ako správne vyberať daň? Ako správne daňovníkovi vydať? (lebo zákon o cenách sa netýka výberu daní).

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 

Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

Zaplatiť dane platobnou kartou umožnila Finančná správa SR už v minulom roku. Online úhrada správnych poplatkov a 15 druhov daní priamo pri realizácii spoplatneného úkonu cez portál finančnej správy (PFS) daňovým subjektom uľahčí a zjednoduší platby aj tento rok.

Kolaudácia nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 22. decembra 2022, kolaudačné rozhodnutie k danej nehnuteľnosti bolo právoplatné 2. januára 2023. Ku ktorému dátumu sa vypočítava daň, k 1. januáru 2023, keď bola nehnuteľnosť skolaudovaná alebo sa berie právoplatnosť rozhodnutia, teda k 1. januáru 2023 sa ešte zdaňuje ako stavebný pozemok?

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti za vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Daňovník požiadal o splácanie dane z nehnuteľnosti - vyrubená daň je 178,42 €. Daňovník poslal žiadosť o splátkový kalendár, kde uviedol splátky vo výške 20,00 € mesačne. Chcem sa opýtať či môžeme/musíme pohľadávku zabezpečiť záložným právom na katastri a ako je to s úrokmi z omeškania?

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Z miestnych daní je dôležitým príjmom obcí najmä daň z nehnuteľností, o zavedení ktorej na konkrétne zdaňovacie obdobie rozhoduje príslušná obec. Túto rozhodovaciu právomoc obciam zaviesť, vyrubovať a vyberať daň z nehnuteľnosti ustanovil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ak obec podľa § 98 zákona o miestnych daniach všeobecne záväzným nariadením zaviedla na rok 2021 daň z nehnuteľnosti, alebo ak k všeobecne záväznému nariadeniu o dani z nehnuteľností platnému na rok 2020 vydala dodatok, že nariadenie platí aj na rok 2021, je povinná na rok 2021 v rámci vyrubovacieho konania každej fyzickej osobe ako aj právnickej osobe, ktorá je daňovníkom dane z nehnuteľností vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím. Daň z nehnuteľností sa vyrubuje v takej výške, aké sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a sadzby dane z bytov konkrétna obec určila vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2021, ktoré oproti sadzbám dane z nehnuteľnosti, ktorými vyrubovala daň z nehnuteľností za predchádzajúce zdaňovacie obdobia môžu byť vyššie, ale aj nižšie.

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (podľa § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. – ďalej len „Občiansky zákonník“), a na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) aj byty a nebytové priestory v bytových domoch, ktoré sa zdaňujú daňou z bytov.

Podľa § 103 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) obec mohla všeobecne záväzným nariadením zaviesť miestnu daň z nehnuteľností s účinnosťou od 1. januára 2020.

Najvýznamnejším zdrojom príjmov obce z oblasti miestnych daní je daň z nehnuteľností. Od účinnosti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa táto daň priznáva, vyrubuje, platí a vyberá len vtedy, ak ju správca dane zaviedol všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?

Daň z nehnuteľností môže obec na rok 2019 ukladať a vyrubiť, ak je správcom dane zavedená všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru 2019. Keďže táto majetková daň je podstatnou položkou príjmovej základne obce, daň z nehnuteľností obce zavádzajú každoročne. V druhej časti článku sa čitatelia okrem iného dozvedia viac o spôsobe platenia dane, započítaní a vysporiadaní nedoplatkov, prípadne o sankciách pri nesplnení podmienok zákona.

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, pričom základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Keďže obci možno ukladať povinnosti a obmedzenie len zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) daniach umožnil obciam zvýšiť ich príjmovú základňu zavedením, platením a vyberaním tých miestnych daní, ktoré sa obec na svojom území rozhodne zaviesť. Druhy miestnych daní určuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ku ktorým patrí aj daň z nehnuteľností.

S účasťou miestnych daní, ktoré môžu obce ukladať podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) je aj daň z nehnuteľnosti. Predpokladom jej vybratia je zavedenie tejto dane všeobecne záväzným nariadením, v ktorom obec podľa svojich miestnych podmienok určuje podmienky vyberania a upravuje len tie skutočnosti, na ktoré je zákonom o miestnych daniach splnomocnená.

Poručiteľka, ktorá v októbri 2017 zomrela, závetom zanechala nehnuteľnosť (byt) synovcovi. V uznesení o dedičskom konaní bola stanovená hodnota zdedenej nehnuteľnosti na 67 000 €. Poručiteľka vlastnila byt 10 rokov. Otázka znie: Synovec chce predať zdedenú nehnuteľnosť za cenu 67 000 €. Predajná cena - 67 000 € bude zdaniteľným príjmom, nakoľko synovec tento zdedený byt nemal vo vlastníctve viac ako 5 rokov. Je možné pri výpočte dane z príjmu ako výdavok pri predaji nehnuteľnosti použiť cenu určenú v dedičskom konaní?