Bezpodielové spoluvlastníctvo

Investovanie do cenných papierov, najmä dlhopisov, sa v poslednom období stáva čoraz populárnejšou formou zhodnocovania úspor medzi bežnými občanmi. Dlhopisy ponúkajú relatívne stabilné výnosy, nižšiu mieru rizika v porovnaní s akciami a predvídateľný príjem v podobe úrokov (kupónov). Z hľadiska daňového práva však nie je možné zanedbať ani ich daňové posúdenie - najmä v prípade, že výnosy z týchto investícií podliehajú zrážkovej dani alebo sú naopak od dane oslobodené.

Dňa 3. októbra 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“), ktorého cieľom je zavedenie novej dane z finančných transakcií. 

Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Manželka je registrovaná na daňovom úrade a má pridelené DIČ, manžel nie je registrovaný. Je možné si pri podaní daňového priznania príjem z prenájmu rozdeliť medzi manželov aj za predpokladu, že manžel nemá pridelené DIČ?

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka neoddeliteľne súvisí tak pre podnikateľov ale aj ostatné fyzické osoby aj koniec zdaňovacieho obdobia. V tomto „duchu“ je zisťovanie a úprava základu dane z príjmov pre fyzické osoby v práve prebiehajúcom období činnosťou, ktorej výsledkom je určenie výšky konečnej daňovej povinnosti k dani z príjmov.

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dosiahnutia obratu, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak tento obrat dosiahne už za dva alebo tri kalendárne mesiace, povinnosť podať žiadosť vzniká už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.

Automobil je hmotný majetok, ktorý má charakter dlhodobého použitia a jeho obstarávacia cena je spravidla vyššia ako je limit na zaradenie hmotného majetku do dlhodobého hmotného majetku. Automobil sa preto považuje z hľadiska účtovného a daňového za dlhodobý hmotný majetok.

Manželia podnikajú ako SZČO, každý na svoju živnosť. Manželka má v podnikaní zaradený automobil, ktorý využíva na svoje podnikanie. Asi 2 x do mesiaca bude tento automobil na podnikanie využívať aj manžel. Ako správne zahrnúť do daňových výdavkov náklady na tento automobil u manželky a potom aj u manžela? Manželia majú vysporiadané BSM.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá podniká v Slovenskej republike, kúpila spolu s manželom predajný stánok, v ktorom chce prevádzkovať svoju SZČ a zvyšný priestor v stánku prenajímať. Predajný stánok kúpili ako manželia, spoluvlastnícky podiel 1 / 1. Musí SZČO, ktorá má pridelené IČO, DIČ zaradiť komerčnú budovu do majetku alebo ju môže mať ako súkromná osoba a následne príjem z prenájmu uvedie v daňovom priznaní v riadku 11, ako príjem z prenájmu nehnuteľností? Ak by budovu mali ako súkromné osoby, môže si uplatniť SZČO do výdavkov platby za energie a v akom pomere? Môže mať faktúry za energie vystavené na súkromnú osobu, nie na IČO alebo je jednoduchšie komerčnú budovu zaradiť do majetku SZČO?

Príjmy z predaja nehnuteľností je možné z hľadiska ich zatriedenia pod druh príjmov u predávajúceho fyzickej osoby na účely zdanenia rozdeliť do dvoch skupín, a to ako: príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ak sa predáva nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku [definícia obchodného majetku na daňové účely uvedená v § 2 písm. m) ZDP] daňovníka vykonávajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti resp. je samotný prenájom nehnuteľnosti poskytovaný na základe živnostenského oprávnenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 466/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. [pôjde o klasický príjem z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia zatrieďovaný medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP], ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP z prevodu vlastníctva nehnuteľností: ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase ich predaja už boli vyradené z obchodného majetku, pričom od ich vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako päť rokov, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku, ale nespĺňajú podmienky pre oslobodenie tohto príjmu od dane nastavené v § 9 ZDP.

Používanie súkromného vozidla na podnikanie a uplatňovanie s tým súvisiacich daňových výdavkov sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej „ZDP“) a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej „zákon o cestovných náhradách“).

Miestne dane, ktoré spravujú obce upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ukladanie miestnych daní podľa tohto zákona je fakultatívne,okrem miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré sú obce povinné vyberať.

Ministerstvo financií SR a Ministerstvo ­spravodlivosti SR predložili do legislatívneho procesu návrhy noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2018. V tomto príspevku prinášame krátky prehľad najvýznamnejších zmien, ktoré spomínané novely ZDP prinášajú.

Spôsob zdaňovania, ­vyčíslenie základu dane pri jednotlivých druhoch príjmov fyzickej osoby (FO), v nadväznosti na výšku daňovej povinnosti upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Výšku daňovej povinnosti a jej optimalizáciu je možné dosiahnuť delením príjmov. ZDP umožňuje deliť príjmy FO viacerými spôsobmi.

SZČO - platiteľ DPH prevádzkuje stavebnú firmu s 5 zamestnancami. Chcel by si postaviť na pozemku, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou postaviť chatu, ktorá nebude v obchodnom majetku. Na výstavbu použije zakúpený materiál, z ktorého bola odpočítaná DPH a budú stavať zamestnanci firmy. Otázka: Ako riešiť DPH /prípadnú daňovú povinnosť a náklady na mzdy, PHL, používanie automobilov a ostatných mechanizmov na výstavbu chaty z hľadiska aj dane z príjmov? Bolo by možné vyriešiť túto situáciu, že bude všetky náklady fakturovať manželke? Ak by chcel v budúcnosti túto chatu predať - aké náklady si môže uplatníť?

V podnikateľskej praxi sa často stáva, že podnikateľ využíva pri pracovných cestách vykonávaných v súvislosti s výkonom podnikania osobný automobil, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou (manželom). Častý je aj prípad, že obaja manželia sú podnikatelia, t.z. podnikajú ako dve nezávislé fyzické osoby a pri podnikaní využívajú jeden automobil, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Ako majú manželia – podnikatelia postupovať pri stanovení daňových výdavkov spojených s využívaním súkromného osobného automobilu, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve a využívajú ho v podnikaní, si ďalej ukážeme na príkladoch z podnikateľskej praxe.

Pôvodne družstevný byt bol vyporiadaný pri rozvode ako prevod členského podielu. Občan FO mal od roku 1990 nájomnú zmluvu s bytovým družstvom ako jeho člen o prenechaní družstevného bytu do užívania. Ako spoločný nájomca uvedeného bytu v zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka bola i manželka tohto občana - člena družstva. Manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. V 10/2010 si bývalí manželia vysporiadali na súde spoločný nájom stále ešte družstevného bytu nasledovne: 1. zrušil sa spoločný nájom družstevného bytu, 2. ďalším jediným nájomcom od roku 2010 sa stal manžel, 3. manžel vyporiadal a vyplatil manželke „hodnotu členského podielu k spoločnému nájomnému bytu“ (citácia z uznesenia súdu) stanovenú ako 1/2 z vtedajšej trhovej hodnoty čo bolo 11 500,00 €, 4. manželke bytová náhrada nepatrila (lebo dostala 1/2 z hodnoty bytu ale v uznesení je to pomenované ako 1/2 hodnoty za členský podiel). Bývalý manžel a neskôr jediný nájomca družstevného bytu získal tento byt v roku 2012 do osobného vlastníctva od bytového družstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákonov č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov v družstvách a č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za cenu 600,00 €. Byt v roku 2013 predal za 25 000,00 €. Predaj bytu nie je oslobodený, lebo ho nevlastnil 5 rokov pred predajom. Otázky: 1.) Čo je výdavkom tohto občana FO pri predaji bytu? Je to len kúpna cena 600,00 € podľa zmluvy o prevodu družstevného bytu s bytovým družstvom alebo aj cena, ktorú musel zaplatiť bývalej manželke vo výške 11 500,00 €, teda spolu výdavky za obstaranie bytu 12 100,00 € ? 2.) A ako je resp. bola na tom bývalá manželka? Ona nemusela priznať v roku 2010 príjem vo výške 11 500,00 € a zdaniť ho? Alebo jej príjem bol v roku 2010 oslobodený lebo „predala“ len členský podiel v bytovom družstve a nie nehnuteľnosť? Manželka nemala trvalý pobyt v byte od 02/2008 a byt si vysporiadali medzi sebou v 10/2010. Ak by išlo pri vysporiadaní medzi manželmi o skutkový stav „predaj 1/2 nehnuteľnosti“ tak by nesplnila podmienku oslobodenia predaja nehnuteľnosti (2 roky trvalého pobytu bezprostredne pred predajom) podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010.

Manželia postavili rodinný dom, na ktorý bolo v máji 2013 vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Pred kolaudáciou dali vypracovať geometrický plán, ktorým sa zameral skutočný stav, t. j. výmera zastavaná stavbou rodinného domu a zvyšná časť pozemku.  Do domu sa presťahovali dňa 15. 5. 2013 a zmenili si aj trvalý pobyt na adresu novopostaveného domu, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Stavebné povolenie bolo vydané na stavbu rodinného domu pre stavebníka – manžela, ktorý je zároveň výlučným vlastníkom pozemku. Manžel v zdaňovacom období, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k stavebnému pozemku, podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Je povinný oznámiť správcovi dane zmenu adresy trvalého pobytu len manžel - vlastník pozemku, ktorý podal daňové priznanie k stavebnému pozemku alebo obaja manželia? Kto je povinný podať daňové priznanie za rodinný dom a za pozemok z dôvodu zmeny druhu a výmery pozemku? Manžel, ktorý podá daňové priznanie za pozemky a polovicu rodinného domu  a manželka za druhú polovicu rodinného domu? Manžel, ktorý podá daňové priznanie za pozemky a celý rodinný dom a manželka priznanie nepodá? Manželka podá daňové priznanie za pozemky a celý rodinný dom a manžel nepodá priznanie? Manžel podá daňové priznanie za pozemky a manželka podá daňové priznanie za celý rodinný dom?

Podnikateľ  - SZČO je platiteľom DPH. Vlastní nehnuteľnosť (prevádzkovú budovu - sklad), ktorú však nemá v podnikaní a ako občan, prenajíma iným podnikateľom. Príjmy z prenájmu v daňovom priznaní k dani z príjmov si s manželom - nepodnikateľom rozdeľujú na 50:50. Uvedenú budovu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Keď podnikateľ - platiteľ DPH dáva do prenájmu budovu ako občan, musí si  uplatniť DPH  pri tomto prenájme?

Manželia nadobudli byt do bezpodielového vlastníctva v roku 1994 kúpou od bytového družstva, a až do roku 2005 mali v ňom aj trvalý pobyt.  V rokoch 2005 až  2010 uvedený byt prenajímali fyzickým osobám – občanom podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP"). Podľa § 6 ods. 11 ZDP ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v ustanovení § 6 ods. 3 ZDP preukázateľne vynaložené  daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho  obdobia evidenciu o: príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. V tejto evidencii sa uvádza len hmotný majetok, ktorý sa skutočne odpisuje, alebo sa v nej uvádza každý hmotný majetok, ktorý možno odpisovať bez rozdielu, či sa uplatňujú odpisy alebo nie? Aké náležitosti má obsahovať táto evidencia? V prípade vedenia evidencie o hmotnom majetku – byte sa tento majetok stane jeho obchodným majetkom,  môže si uplatňovať všetky daňové výdavky v súvislosti s využívaním tohto majetku, napr. odpisy, výdavky na opravy a udržiavanie, technické zhodnotenie? Treba viesť kartu hmotný majetok - byt, určiť jeho obstarávaciu cenu a vstupnú cenu, odpisovú skupinu, dobu odpisovania a spôsob odpisovania v zmysle ZDP? Čo znamená preradenie hmotného majetku (prenajímaného bytu) z osobného užívania do obchodného majetku? Manželia v roku 2011 prenajímaný byt predali. Všetky platby za predaj bytu  prijali v roku 2011. Pri príjmoch z prenájmu (§6 ods. 3 ZDP) uplatňovali preukázateľne vynaložené výdavky, ale byt neevidovali. Prenajímaný byt nebol zaradený v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa §6 ods. 11 písm. b ZDP. Neuplatňovali si odpisy, výdavky na opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie. Možno si v tomto prípade uplatňovať aspoň drobné opravy , napr. opravu vodovodnej batérie, WC, a pod.?  Možno si pri predaji tohto bytu uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a ZDP platného od 1. 1. 2011, t. j. po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia?