Dane sa vplyvom pretrvávajúcej krízy dostávajú do popredia európskej diskusie. Z pohľadu verejných financií predstavujú daňové úniky a obchádzanie daňovej povinnosti stratu príjmov štátneho rozpočtu. Tým sú zvýhodnené niektoré subjekty, nie však na základe ich konkurencieschopnosti, ale na základe nižších nákladov z dôvodu neplatenia daní. Takýto úbytok príjmov v štátnom rozpočte musí byť pri daných výdavkoch kompenzovaný vyššími daňami.
Boj proti daňovým podvodom a únikom je hlavnou prioritou nielen na štátnej úrovni, ale aj nadnárodnej v snahe ochrániť príjmy štátu v čase ozdravovania verejných financií. Vo všeobecnosti daňový únik znamená nelegálne úkony, pri ktorých sa zamlčí alebo opomenie povinnosť zaplatiť daň, t. j. daňovník zamlčí daňovým orgánom príjem alebo informácie, v dôsledku čoho zaplatí nižšiu daň, než akú je zo zákona povinný zaplatiť. Je nespravodlivý voči občanom, ktorí tvrdo pracujú a platia svoju časť daní, aby mohla spoločnosť fungovať a voči podnikom, ktoré svoje dane platia a stretávajú sa s tvrdou konkurenciou, lebo iné firmy dane neplatia.
Prioritou Slovenskej republiky je zefektívnenie výberu daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty (DPH). Efektívnosť výberu DPH je v porovnaní s európskym priemerom v Slovenskej republike nižšia. Na konci roka 2011 bola na Slovensku 57,4 %, pričom priemer EÚ je na úrovni 72 % (údaje Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR). Indikátor efektívnosť výberu DPH porovnáva skutočný výber s efektívnym výberom a počíta sa ako podiel skutočného výberu DPH na efektívnom výbere DPH. Medzi rokmi 2005 až 2009 sa zhoršil o 13 percentuálnych bodov (údaje Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR). Cieľom Slovenskej republiky by malo byť zvýšiť efektivitu výberu DPH na priemernú úroveň EÚ. Zmena legislatívy však môže spôsobiť pokles výnosu DPH, čím by vzrástli daňové výdavky. Preto treba postupovať obozretne a so zreteľom na dané skutočnosti.
Finančná správa plánuje zasiahnuť proti špekulantom či už predajcom alebo kupujúcim s DPH pri predaji poľnohospodárskych komodít ale aj stavebnín. Mali by obchodovať bez fakturovania DPH. Tým by zanikli aj nadmerné odpočty dane. Nasledujúci príklad znázorňuje súčasný systém fungovania pri výpočte DPH, a následne je vysvetlený nový systém fungovania.
♦ Príklad č. 1:
V súčasnosti, za predpokladu že obchodníci sú všetci platcovia DPH (20 %) a obchodujú v tuzemsku, t. j. v rámci Slovenskej republiky, sa odvod dane do štátneho rozpočtu vypočíta nasledovne: Predpokladajme, že farmár, ktorý nemá žiadne vstupy, pestovaním pšenice dosiahol pridanú hodnotu (PH) 10 jednotiek. Predal ju mlynárovi, ktorý ju zomlel na múku a na ňu si dal pridanú hodnotu 20 jednotiek. Pekár odoberá múku od mlynára na pečenie pečiva. Jeho pridaná hodnota je 30 jednotiek. Obchodník, ktorý nakúpi pečivo od pekára a následne ho predá, si dáva obchodnú prirážku 40 jednotiek.
| Príslušný stupeň | Nákupná cena bez DPH | Daň na vstupe | Nákupná cena s DPH | Pridaná hodnota | Clo, spotrebná daň | Základ dane | Daň na výstupe | Predajná cena s DPH | Zúčtovanie so štátnym rozpočtom |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. farmár | – | – | – | 10 |