Faktoring a forfaiting sa zaraďujú medzi následné zabezpečovacie inštitúty (ex post zabezpečovacie nástroje), ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Samotné pojmy faktoring a forfaiting nie sú v právnych predpisoch SR upravené. V oboch prípadoch sa vychádza z ustanovení o postúpení pohľadávok.
Faktoring a forfaiting sa zaraďujú medzi následné zabezpečovacie inštitúty (ex post zabezpečovacie nástroje), ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Samotné pojmy faktoring a forfaiting nie sú v právnych predpisoch SR upravené. V oboch prípadoch sa vychádza z ustanovení o postúpení pohľadávok.
Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedku na riešenie reťazovej platobnej neschopnosti. Faktoring a forfaiting je teda nutné vnímať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj ako výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a informovanosť dodávateľov.
Faktoring
Zjednodušená definícia faktoringu hovorí, že ide o financovanie krátkodobých pohľadávok. Faktoringová spoločnosť odkupuje krátkodobé pohľadávky z iniciatívy majiteľa pohľadávky (veriteľa), t. j. je ochotná a schopná financovať pohľadávky vznikajúce z dodávok tovaru či poskytnutia služieb na obchodný úver bez akéhokoľvek bankového zabezpečenia veriteľa. Pohľadávky financuje na základe dôkladného posúdenia ich celkovej kvality a rizík, ktoré vznikajú u jednotlivých odberateľov. Tie sú zvyčajne sčasti eliminované dlhodobým charakterom spolupráce, neúplným financovaním pohľadávok (do výšky 70–80 % ich hodnoty), možnosťou kompenzácie záväzkov, nízkou koncentráciou pohľadávok voči jednotlivým odberateľom a krátkodobou splatnosťou pohľadávok. Faktoringové spoločnosti pracujú s pohľadávkami s kratšou dobou splatnosti, pretože nemôžu detailne poznať množstvo odberateľov, nemôžu teda preberať riziko z nezaplatenia odberateľom na dlhšiu dobu, k čomu sa pridáva aj slabé zabezpečenie pohľadávok (napr. nie sú kryté bankovou zárukou).
Z právneho hľadiska je faktoring služba postavená na postúpení pohľadávok. Samotné postúpenie pohľadávky klienta faktoringovej spoločnosti vyplýva z príslušnej faktoringovej zmluvy a tzv. cesijnej klauzuly uvedenej na príslušnej faktúre. Postúpenie pohľadávok predstavuje jadro celej faktoringovej operácie. Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu, ktorý predstavuje buď absolútny objem pohľadávok, alebo relatívny podiel (určité percento z celkovej sumy pohľadávok) a obnovuje sa po úhrade splatných pohľadávok. V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce voči jeho odberateľom bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70–80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľo