V druhej časti príspevku autorka vysvetľuje hlavné rozdiely medzi legislatívnym rámcom starého Článku 7 Modelovej zmluvy OECD a Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008 a legislatívnym rámcom nový Článok 7 Modelovej zmluvy OECD a Komentár k Článku 7 vo verzii z roku 2010.
Legislatívny rámec „starý“ Článok 7 Modelovej zmluvy OECD a Komentár k Článku 7 vo verzii z roku 2008
Nakoľko uvedený legislatívny rámec je súčasný stav SR, v príspevku je podrobne analyzovaný.
a) Hlavné zámery aktualizácie Komentárak Článku 7 vo verzii z roku 2008:
- Schválenie prisudzovania ziskov stálej prevádzkarne podľa princípu „funkčne oddelenej entity“ a zamietnutie princípu „podstatných obchodných činností“(odseky 11, 17 Komentára k článku 7 vo verzii z roku 2008),
- Zdôraznenie, že zisky majú byť stálej prevádzkarni prisúdené na základe funkcií, majetku a rizík (odseky 17, 18 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008),
- Vymedzenie potreby a postupu pre vedenie dokumentácie ako zdroja pre prisudzovanie ziskov stálej prevádzkarne (odseky19, 20 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008),
- Postup pre prisudzovanie ziskov tzv. „stavebnej“ stálej prevádzkarne (odseky 23–25 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008),
- Postup pre prisudzovanie ziskov tzv. „agentskej“ stálej prevádzkarne (odsek 26 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008),
- Postup pre prisudzovania voľných kapitálových zdrojov („free” capital) (odsek 46 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008),
- Akceptovanie rozdielov pri vyčíslení základu dne podľa vnútroštátnych právnych predpisov (odsek 30 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008).
b) Problémy, ktoré sú riešenév Správe OECDo prisudzovaní ziskov stálej prevádzkarnev súlades princípom nezávislého vzťahu a nie sú implementované do Komentárak Článku 7 vo verzii z roku 2008:
- Všeobecné uznanie vnútropodnikových služieb podľa princípu nezávislého vzťahu; uvedený legislatívny rámec umožňuje prerozdelenie skutočne vynaložených nákladov na poskytnutie služby bez obchodnej prirážky (porovnaj odsek 37 Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008).
- Uznanie vnútropodnikových platieb licenčných poplatkov podľa princípu nezávislého vzťahu; v súlade s uvedeným legislatívnym rámcom pravidlá pre uznanie licenčných poplatkov platených v súvislosti s poskytnutím práva na použitie nehmotného majetku aplikované na podniky, ktoré sú súčasťou nadnárodnej skupiny nemôžu byť aplikované na vzťahy medzi časťami jedného podniku. Je problematické prisúdiť výlučné vlastníctvo nehmotného majetku jednej časti podniku a tvrdiť, že táto časť podniku je oprávnená prijímať licenčné poplatky od inej časti podniku ako je to možné vo vzťahu k nezávislým podnikom. Nakoľko podnik je jedným subjektom práva a zdanenia nie je možné prisúdiť právne vlastníctvo niektorej jeho časti, takže je problematické prisúdiť náklady na vývoj nehmotného majetku niektorej jeho časti. Podľa uvedeného je možné náklady na vývoj nehmotného majetku prisúdiť všetkým častiam podniku, ktoré tento nehmotný