Ďalšie funkcie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Ďalšou významnou funkciou Zmluvy je zabrániť daňovému úniku, t. j., aby nedošlo k situácii, že daňovník neoprávnene zníži svoju daňovú povinnosť v jednom štáte, alebo že dosiahne nezdanenie svojich príjmov v obidvoch štátoch. Takúto situáciu rieši Zmluva v Čl. 9 – Združené podniky, Čl. 11 ods. 4, Čl. 12 ods. 6 a Čl. 26 – Výmena informácií.
Ďalšie funkcie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Ďalšou významnou funkciou Zmluvy je zabrániť daňovému úniku, t. j., aby nedošlo k situácii, že daňovník neoprávnene zníži svoju daňovú povinnosť v jednom štáte, alebo že dosiahne nezdanenie svojich príjmov v obidvoch štátoch. Takúto situáciu rieši Zmluva v Čl. 9 – Združené podniky, Čl. 11 ods. 4, Čl. 12 ods. 6 a Čl. 26 – Výmena informácií.
Svojou podstatou zhodné ustanovenia Čl. 11 ods. 4 a Čl. 12 ods. 6 Zmluvy stanovujú, že ich aplikácia prichádza do úvahy len pre čiastky úrokov alebo licenčných poplatkov, ktoré boli vyplatené v súlade s trhovými princípmi medzi nezávislými podnikmi. Akékoľvek vyššie sumy (t. j. vyššie než obvyklé) podliehajú všeobecnému zdaneniu s prihliadnutím k iným ustanoveniam Zmluvy. V praxi to znamená, že z daňového hľadiska by mohli byť preklasifikované a považované za zisky podnikov a zdaňované podľa Čl. 7 Zmluvy alebo v nadväznosti na domáce zákonodarstvo prekvalifikované na vyplácané dividendy a zdaňované v súlade s Čl. 10 Zmluvy. Čl. 11 a Čl. 12 úzko súvisia s Čl. 9 Zmluvy, ktorý reaguje na možnú situáciu, kedy v dôsledku osobného alebo kapitálového spojenia dvoch alebo viacerých podnikov obidvoch zmluvných štátov môže medzi nimi dôjsť k dohode o vzájomnom obchodovaní pri použití iných ako bežných trhových cien. Dôvodom môže byť záujem znížiť základ dane v jednom štáte vzhľadom na vyššie daňové zaťaženie ako v druhom alebo vzhľadom na daňové oslobodenie.
V prípade, ak finančný orgán jedného zmluvného štátu zistí takéto ovplyvnenie základu dane, má právo upraviť (zvýšiť) základ dane u svojho daňovníka, pokiaľ boli v jeho obchodnej činnosti vo vzťahu k spojenému podniku použité iné ako trhové ceny alebo ceny obvyklé.
Zmluvy riešia uvedený problém dvomi spôsobmi:
- daňový úrad druhého štátu musí potom spraviť zodpovedajúcu úpravu v základe dane svojho daňovníka tak, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu toho istého príjmu (napr. v zmluve so SRN) alebo
- môže byť určitá časť zisku zdanená v obidvoch štátoch (napr. Rakúsko, ČR).
V daňovom práve SR bola takáto klasifikácia obsiahnutá v ZDP účinnom do 31. 12. 2003 vo väzbe na úroky z úverov presahujúce určitú výšku stanovenú zákonom tak, ako bola ustanovená v § 25 ods. 1 písm. w) predchádzajúceho zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Od 1. 1. 2004 však zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) takúto úpravu už neustanovuje.
Kto je závislou osobou, určuje ZDP v § 2 písm. o) až r). Princíp nezávislého vzťahu je definovaný v § 17 ods. 5 až 7 ZDP, naň nadväzuje aj § 18 ZDP, ktorý stanovuje úpravu základu dane zahraničných závislých osôb. V prípade, ak sa líšia pri obchodných vzťahoch ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane, tento vzniknutý rozdiel je súčasťou základu dane zahraničných závislých osôb.
Pri zisťovaní opodstatnenosti rozdielu v cenách sa vychádza z porovnávania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných vzťaho