Závislá práca – nová definícia

Definíciu závislej práce pozná každý zamestnávateľ. Je to práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

V rámci konsolidačných opatrení sa však vypúšťa práve posledná časť, a síce „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Na prvý pohľad nenápadná zmena, ktorá však bude mať výrazné dopady.

Jej účelom je totiž zabrániť obchádzaniu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce vz. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") cez tzv. švarcsystém, teda využívanie práce živnostníkov alebo jednoosobových s. r. o. miesto práce zamestnancov. V mnohých prípadoch bolo inšpekciou práce zistené, že práca živnostníka napĺňa všetky pojmové znaky závislej práce – živnostník pracoval len pre jednu spoločnosť, často na jej zariadeniach, boli mu poskytované výhody ako bežným zamestnancom, mal svojho nadriadeného z radov bežných zamestnancov, ktorý mu zadával prácu, prípadne dokonca išlo o bývalého zamestnanca, ktorý prešiel na živnosť, ale náplň jeho práce sa prakticky nezmenila. Všetko teda nasvedčovalo tomu, že spoločnosť mala danú osobu zamestnať a nie s ňou vstúpiť do obchodnoprávneho vzťahu. Jediným a hlavným argumentom, ktorý v takých prípadoch spoločnosti využívali bolo, že živnostník nepracuje v pracovnom čase určenom spoločnosťou, ale sám sa rozhoduje, kedy bude prácu vykonávať.

Predmetná novela má práve tomuto stavu predchádzať a podporiť účinnosť kontrol inšpektorátov práce zameraných proti švarcsystému. Zároveň má podporiť zamestnávateľov v tom, aby zamestnancom viac umožňovali určovať si pracovný čas podľa vlastných potrieb a zameriavali sa skôr na to, či zamestnanci plnia pracovné úlohy, teda sledovali skôr výkon, než to, či sedia v práci od 9 do 17 hodiny. Je teda možné predpokladať nárast inšpekcií, čo môže byť v súvislosti so zmenou výšky pokút, ako uvádzame nižšie v článku, alarmujúce.

Zrušenie zákazu maloobchodného predaja

Novela Zákonníka práce v roku 2017 zakázala maloobchodný predaj počas sviatkov a dní pracovného pokoja. Vraciame sa k stavu spred júna 2017. Jediným sviatkom, ktorý tejto zmene unikol, je Druhý sviatok vianočný (26. december).

Inak sa zákaz maloobchodného predaja ruší pre 6. január, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november a 17. november, počas ktorých si znova nakúpime. Pre zamestnancov maloobchodných prevádzok to zase znamená, že prídu až o 9 voľných dní v roku, počas ktorých mali nárok na náhradu mzdy. Po novom si tieto dni budú musieť riadne odpracovať. 

Náhrada príjmu dočasnej pracovnej neschopnosti

V prípade práceneschopnosti zamestnancov platilo, že prvých desať dní im vyplácal náhradu príjmu zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Keďže sa bežne stávalo, že zamestnanec bol doma aj dva týždne, a teda využil aj podporu Sociálnej poisťovne, konsolidácia prenáša toto bremeno náhrady príjmu späť na zamestnávateľa, pretože v jej zmysle sa predlžuje obdobie, počas ktorého má zamestnancom nahrádzať príjem až na 14 dní. Sociálna poisťovňa teda bude poskytovať náhradu príjmu až od 15. dňa práceneschopnosti.

Daná zmena sa dotkne aj SZČO, ktoré v prípade, že si uhrádzajú aj nemocenské poistenie, nedostanú zo Sociálnej poisťovne prvých 14 dní žiadnu náhradu.

Táto zmena však začína platiť až od 1. 1. 2026, takže dovtedy sa pôjde „v starom režime“. Pokiaľ by sa stalo, že zamestnanec bude na PN napr. od 29. 12. do 9. 1., aj takýto stav sa bude riadiť ešte pôvodnou právnou úpravou, a teda zamestnávateľ bude niesť náklady na danú PN len počas prvých 10 dní.

Zrušenie štátnych sviatkov

Konsolidácia neobišla ani štátne sviatky. Minulý rok sme už prišli o 1. september. Tentoraz sa však zrušenie dotýka viacerých dní. Natrvalo sa ako sviatok ruší Deň boja za slobodu a demokraciu – 17. november. Táto zmena sa nás bude týkať už tento rok, takže prídeme o jeden predĺžený víkend.

Zároveň sa (zatiaľ len) pre rok 2026 ako dni pracovného pokoja rušia Deň víťazstva nad fašizmom – 8. máj a Sviatok Sedembolestnej Panny Márie – 15. september. V dané dni budú teda zamestnanci povinní dostaviť sa riadne do práce.

Ohľadom celkového zrušenia 17. novembra ako štátneho sviatku sa zdvihla veľká vlna nevôle a mnohí vyzývajú ku generálnemu štrajku. Na účasť na ňom majú občania Slovenskej republiky právo vyplývajúce z ústavy. Avšak konsolidácia myslela aj na toto. Pokiaľ sa totiž generálneho štrajku zúčastníte, musíte si na daný deň prihlásiť do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a do Sociálnej poisťovne sa odvody neplatia, čo znamená, že daný deň sa nebude brať do úvahy ani na výpočet vymeriavacieho základu na sociálne dávky. Zároveň je potrebné pamätať na to, že hoci zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. V prípade, že by následne súd vyhlásil štrajk za nezákonný, účasť na ňom sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Zavedenie osobitnej sadzby stravného pri zahraničných pracovných cestách

Doposiaľ bola pri zahraničných pracovných cestách stanovená jednotná sadzba stravného pre všetkých zamestnancov cestujúcich do konkrétnej krajiny. Po novele platí, že Ministerstvo financií SR môže opatrením pri zahraničných pracovných cestách zaviesť pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny osobitné sadzby stravného, ktoré budú vyššie ako základné sadzby stravného podľa všeobecného opatrenia. V súvislosti s tým sa však dopĺňa, že ak ide o zamestnanca vyslaného na výkon prác pri poskytovaní služieb do členského štátu EÚ, na ktorého sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, možno stravné znížiť až o 25 %. Keďže daná zmena je naviazaná na opatrenie MF SR, momentálne ešte nie je známe, ktoré krajiny a odvetvia hospodárstva tým budú dotknuté.

Zvýšenie pokút udeľovaných pri inšpekcii práce

Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa v dôsledku konsolidácie zvyšuje dolná hranica výšky pokuty z 2 000 € na 4 000 €, a v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty z 5 000 € na 8 000 €. Z toho vyplýva, že zamestnávatelia, ktorí sa dopustia porušenia daného zákazu aj neúmyselne (napr. v dôsledku ľudskej chyby oneskorene nahlásia zamestnanca do Sociálnej poisťovne), si priplatia. Na druhej strane sa však zavádza akási forma motivácie, aby zamestnávatelia platili pokuty čím skôr. Podľa novely, ak povinný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty zaplatí dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške, teda zvyšok mu bude automaticky odpustený.

Simona Klučiarová, Accace Slovensko