Oblasť dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v súčasnosti podlieha komplexnej harmonizácii v rámci Európskej únie (ďalej len „EÚ“). S trochou zjednodušenia možno konštatovať, že v každej spornej otázke aplikácie DPH legislatívy by mal mať posledné slovo Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“). Tomu slúži inštitút prejudiciálnej otázky, s ktorou sa môže vnútroštátny súd obrátiť na SD EÚ a v niektorých prípadoch je povinný tak urobiť. Predmetom tohto článku je popísať základné východiská inštitútu prejudiciálnej otázky a právne súvislosti jej (ne)podania.
1. Základný kontext uplatnenia práva EÚ na Slovensku
Prednosť práva EÚ pred zákonmi Slovenskej republiky je zakotvená priamo v článku 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Vnútroštátne súdy sú teda povinné na právo EÚ prihliadať, aplikovať ho a v prípade kolízie práva EÚ s vnútroštátnymi predpismi sú povinné odmietnuť aplikáciu vnútroštátnej normy.
Súčasne platí, že SD EÚ ma jediný právo vykladať právo EÚ tak primárne, ako aj sekundárne. To platí aj v prípade, keď vykladaným predpisom je smernica ako predpis sekundárneho práva EÚ, kde nevyhnutným predpokladom jej účinku (až na výnimky) je jej transpozícia do vnútroštátneho práva. Vnútroštátny súd vtedy síce aplikuje vnútroštátnu normu, ale je povinný ju vykladať v súlade so smernicou, ktorú vnútroštátny predpis transponoval. Táto povinnosť mu vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ a ide o tzv. nepriamy účinok práva EÚ.
Preto v súlade s článkom 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak sa otázka výkladu práva EÚ položí v konaní pred vn