Súhrnný výkaz

Platiteľ A (slovenská spoločnosť s r. o.) dodala klasické služby v auguste 2024 platiteľovi dane v Maďarsku. Dodanie služby - faktúru uviedla spoločnosť v súhrnnom výkaze v auguste 2024. Klient si (pri zhotovení závierky 2024) spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť - zrušenie dodávky podľa § 25 ods. 1). Kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane? Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť jún 2025? Do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom alebo vybrať dodávku z pôvodného súhrnného výkazu)?

Intrakomunitárna dodávka tovaru predstavuje jednu z oslobodených transakcií v systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie. Jej právny základ je zakotvený najmä v článku 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a na vnútroštátnej úrovni v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Normotvorca týmto inštitútom mal úmysel zachovať daňovú neutralitu cezhraničných dodávok v rámci jednotného trhu - daňová povinnosť vzniká až v členskom štáte určenia a v členskom štáte odoslania sa uplatňuje oslobodenie od dane.

Platiteľ A (Slovenská s.r.o.) dodal (chcel dodať) klasické služby v 08/2024 platiteľovi v Maďarsku. Dodanie - faktúru sme dali do súhrnného výkazu v 08/2024. Teraz klient (pri zhotovení závierky 2024) si spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť- zrušenie dodávky podľa par. 25/1). Je otázne, že kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane, ale dajme tomu teraz v 06/2025. Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť 06/2025? Tiež do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom? alebo vybrať dodávku z pôvodného SV? ). Ďakujeme

Platitelia dane z pridanej hodnoty, dňa 25. marca vám vznikajú povinnosti.

Nezabudnite na povinnosti, ktoré sa spájajú s dátumom 25. 3. 2025 (utorok). Týkajú sa novej dane zo sladených nealkoholických nápojov a dane z pridanej hodnoty.

Nezabudnite na daňovú povinnosť dňa 25. februára 2025 v súvislosti s daňou zo sladených nealkoholických nápojov. Prikladáme aj ďalšie povinnosti daňovníkov.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na Slovensku, dodáva schodovú konštrukciu, ktorú následne montuje na nehnuteľnosť v Nemecku. Čiže dodáva tovar s inštaláciou podľa § 13 ods.1 písm. b), a teda miesto dodania by malo byť tam, kde je tovar zmontovaný. Moja otázka má dve časti: a. slovenská firma dodá tento tovar s inštaláciou Nemeckej firme, platiteľovi DPH v Nemecku. Má byť faktúra vystavená bez slovenskej DPH s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti"? A podáva sa v takomto prípade súhrnný výkaz? b. slovenská firma dodá tento tovar s inštaláciou v Nemecku inej slovenskej firme, platiteľovi DPH na Slovensku (ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku). Má byť faktúra vystavená bez slovenskej DPH s poznámkou "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v takomto prípade nutné, aby sa jeden zo slovenských subjektov registroval ako platiteľ DPH v Nemecku a daň tam odviedol?

Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH zahraničným odberateľom (platiteľom DPH v Nemecku a Francúzsku) predáva výrobky (zvárané konštrukcie). V prípade nejakej chyby na týchto výrobkoch vykonajú opravu vo vlastnej réžii. Neposielajú výrobky naspäť, iba vo výnimočných prípadoch. Za vykonanú opravu vyčíslia určitú sumu, a tú si stiahnu z platby za faktúru, ktorú slovenskej spoločnosti majú uhradiť. Odmietajú vystaviť faktúru za túto opravu, vystavia len „záťaženku“, kde uvedú, že ide o reklamáciu a akú sumu za opravu vyčíslili. Ako má v tomto prípade postupovať slovenský dodávateľ, keďže mu táto suma za opravu ostáva v pohľadávkach a tam je označená ako neuhradená? Môže vystaviť dobropis na stiahnutú sumu a ponížiť tým sumu dodávaného tovaru do EÚ a zahrnúť to do daňového priznania a súhrnného výkazu? Alebo vystaví faktúru so zápornou hodnotou a bude to pokladať za náhradu škody (finančné vysporiadanie), ktorá nie je predmetom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

Slovenská spoločnosť s r. o. poskytuje služby, konkrétne práce vo výškach. Práce vykonáva priemyselný horolezca – priemyselný alpinista). Ide o rôzne práce vo výškach, napr. náter a oprava vysokých budov, orezávanie stromov či umývanie okien vo výške. Práce vo výškach sa týkajú všetkých činností na lešení, komínoch, plošinách či rôznych stavebných konštrukciách. Momentánne napríklad pracovníci opravujú vrtule veterných generátorov vo výške skleným vláknom. Tieto služby poskytujú pre českú spoločnosť na konštrukciách, ktoré sú umiestnené v Českej republike.

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/23 sme dostali zahraničnú faktúru, z Rakúska (dodávateľ má pridelené platné IC DPH v AT) ohľadom dodania tovaru pre našu firmu. Faktúra bola vystavená v 02/23, k faktúre však bol priložený dodací list z 28. 12. 2022. Faktúra je vystavená v USD. Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet DPH? Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet uvedenej faktúry v USD? Za ktoré obdobie treba uviesť uvedenú faktúru do daň. priznania DPH a kontrolného výkazu DPH? (Ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu).

Spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku predáva nový vežový žeriav českej spoločnosti, ktorá je tiež platiteľ dane z pridanej hodnoty. Na tomto obchode sa zúčastňujú tri osoby (všetky sú identifikované pre daň z pridanej hodnoty v troch členských štátoch). Z Nemecka je tovar priamo prepravený do Českej republiky, nemecká firma vystavuje faktúru slovenskej spoločnosti, ide tu teda o trojstranný obchod. Ak ale tento vežový žeriav bude namontovaný na stavbe v Českej republike inou českou firmou a suma za montáž bude prefakturovaná na slovenskú spoločnosť, ide o tovar s montážou a bude sa teda uvádzať do daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu?

Výživová poradkyňa Jana podniká prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom spolu so svojim manželom. Okolo jej osobnej značky a publikovaného obsahu vyvinula postupne širokú škálu vlastných produktov: individuálne konzultácie a poradenstvo na mieru (osobné i online), vlastnú tlačenú knihu (príručku o zdravom stravovaní a životospráve) či dokonca výživové doplnky.

Odberateľ [spoločnosť s r. o., platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH)] kúpil za 15 000 € starší nákladný automobil od nepodnikateľa s 0 % DPH. Nákladný automobil obratom predal za 16 000 € podnikateľovi, ktorý je platiteľ DPH. Faktúra bola vystavená s 0 % DPH a uvedenou informáciou, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare podľa ustanovenia § 66 ods. 1c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou bude odvedená DPH, t. j. presný výpočet = 1 000 € rozdiel medzi cenami, t. j. 166,67 € = DPH 20 %. Je tento postup správny? Na aký riadok daňového priznania k DPH sa DPH uvádza? Do kontrolného výkazu sa, predpokladám, nič neuvádza – je to tak správne?

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ustanovuje oslobodenie dodania tovaru, s ktorým je spojené jeho odoslanie alebo preprava zo SR do iného členského štátu. Podmienky oslobodenia od DPH sú uvedené v § 43 zákona o DPH. Toto ustanovenie je v súlade s článkom 138 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje elektronickú komunikáciu daňového subjektu so správcom dane a rovnako aj elektronickú komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom.

Slovenská spoločnosť vykonáva rôzne práce v lesoch (napríklad prerezávky, výsadbu stromčekov, vyžínanie a pod.). Tieto práce spoločnosť vykonáva v Slovenskej republike aj v Nemecku. Spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ako má správne udávať daň z pridanej hodnoty na faktúrach? Má táto slovenská spoločnosť povinnosť zasielať súhrnný výkaz, nakoľko práce v Nemecku fakturuje inej slovenskej spoločnosti, ktorá ale nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty na Slovensku?

Chcem sa opýtať na správne zadávanie DPH na faktúrach. Naša firma vykonáva rôzne práce v lesoch ako prerezávky, výsadbu stromčekov, vyžíhanie. Tieto práce sa vykonávajú na Slovensku aj v Nemecku. Sme platitelia DPH. Zároveň sa chcem opýtať, či máme povinnosť zasielať súhrny výkaz, nakoľko práce v Nemecku fakturujeme slovenskej firme - neplatiteľovi DPH na Slovensku.

V rámci EÚ sa od roku 2020 uplatňujú jednotné pravidlá tzv. režimu call-off stock, ktorých cieľom bolo zjednodušiť obchodovanie s tovarom medzi členskými štátmi EÚ pri premiestnení tovaru na sklad (bez zmeny jeho vlastníctva) pre vopred známeho odberateľa. Podstatou je, že samotné premiestnenie tovaru na sklad sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, t. j. v okamihu premiestnenia tovaru nevznikne dodávateľovi povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v inom členskom štáte. Dochádza tak k odloženiu vzniku daňovej povinnosti až do „momentu“, v ktorom dôjde k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na budúceho odberateľa. Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v režime call-off stock v podmienkach SR upravuje § 8a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), pokiaľ ide o dodanie tovaru v režime call-off stock z tuzemska do iného členského štátu a § 11a zákona o DPH, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock.

Legislatíva v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH) ustanovuje, resp. umožňuje podnikateľským subjektom registrovať sa z rôznych dôvodov. Podnikateľské subjekty ich v praxi často zjednocujú do najčastejšej kategórie „platiteľ DPH“, v skutočnosti sa však povinnosti, práva či režimy vykazovania jednotlivých skupín podnikateľov podliehajúcich zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) líšia.