Spoločník

Ako postupovať pri rozdeľovaní zisku za rok 2024? Aké podmienky musí spoločnosť splniť, aby mala právo vyplatiť spoločníkom podiel na zisku po zdanení? Definuje legislatíva hranice alebo obmedzenia pri určovaní výšky dividend? A ako sa prijaté podiely na zisku posudzujú z daňového hľadiska u jednotlivých spoločníkov? Otázka vyplácania dividend patrí medzi často sledované témy najmä zo strany spoločníkov, ktorí hľadajú zákonný spôsob, ako získať finančné prostriedky zo spoločnosti, v ktorej majú účasť. V tomto článku sa preto pozrieme na základné predpoklady vyplatenia dividend fyzickým aj právnickým osobám, vo väzbe na aktuálne platnú legislatívu.

Konatelia a spoločníci, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely zdravotného poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov zdravotnej poisťovne nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely zdravotného poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra poistencov ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v článku.

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v nasledovnom článku.

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Za účelom podnikania môžu byť založené také druhy obchodných spoločností ako verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručeným obmedzením, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie.

Spoločnosť s r. o. bola v období rokov 2022 a 2023 vlastnená spoločníkmi A a B. V roku 2024 previedol spoločník A časť svojho obchodného podielu vo firme na spoločníka B. Následne, v roku 2025 sa firma rozhodla vyplatiť nerozdelený zisk minulých období (z rokov 2022 a 2023). Podľa akého kľúča sa daný zisk bude rozdeľovať, či podľa rozdelenia podielov vo firme z rokov, keď zisk vo firme vznikol alebo sa nerozdelený zisk minulých období rozdelí podľa vždy aktuálne platných podielov vo firme?

Ako správne v podvojnom účtovníctve zaúčtovať situáciu, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti?

Ak spoločnosť s. r. o., ktorá už vstúpila do likvidácie a má v účtovníctve iba záväzky voči svojmu jedinému spoločníkovi, je možné nejakým právnym úkonom zo strany likvidátora pristúpiť k zápočtu medzi s. r. o. a týmto spoločníkom? V podstate by likvidačný zostatok spoločnosti (po odpočítaní nákladov a odmeny) bol vyplatený práve iba tomuto jedinému spoločníkovi?

Živnostníčka FO si kúpila už rozbehnutú s.r.o. za kúpnu cenu 1 € s tým, že v zmluve o val. zhromaždení prejdú obchod. podiely dvoch spoločníkov na ňu. Podpísaná je zmluva o val. zhromaždení v 12/24. Keď si pozriem zmenu o obchodnom registri, ešte ju nevidím. S akými dátumami treba zaúčtovať prechod obchodných podielov na ňu, kúpnu cenu. Moja otázka znie, či sa účtuje s decembrovými dátumami pri podpise zmluvy o VZ alebo je podstatný dátum, keď je zmena urobená cez obchodný register napr. v januári 2025?

V rámci účtovníctva má právnická osoba (s. r. o.) zaúčtovaný záväzok voči fyzickej osobe "XY" z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 10 000 €. Dôjde k prevodu obchodného podielu spoločnosti a novým spoločníkom v s. r. o. sa stane fyzická osoba XY. Nový spoločník by sa rozhodol o kapitalizácii tohto záväzku do ostat. kapit. fondov na účet 413. Na základe znaleckého posudku bude hodnota tejto vkladanej pohľadávky 10 000 €. Ako bude zdaňovať vkladateľ fyz. osoba XY túto tvorbu OKF v nominálnej hodnote, ak v minulosti nadobudla túto pohľadávku za 2 000 €? Rozdiel medzi 10 000 a 2 000 = 8 000 zdaní v rámci § 8 ods. 2? Predpokladám, že u právnickej osoby by malo dôjsť k zdaneniu iba v prípade, ak by dochádzalo k rozdielu medzi nominálnou hodnotou 10 000 a reálnou hodnotou, teda by sa ocenila pohľadávka v nižšej sume = to by sa potom účtovala do výnosov -daňových?

V minulom období spoločnosť vytvorila ostatné kapitálové fondy z vkladov svojich spoločníkov (pôžičiek) pre spoločnosť. Teraz chce spoločnosť tieto vklady spoločníkom vrátiť. Ako má správne postupovať z daňového a účtovného hľadiska pri vrátení uvedených vkladov účtovaných na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy? Spoločnosť vytvorila tieto vklady z dôvodu zlej finančnej situácie spoločnosti. Teraz sa spoločnosť nachádza v lepšej finančnej situácii.

Spoločnosť s ručením obmedzeným považujeme za tzv. kapitálovú spoločnosť, nakoľko spoločnosť disponuje svojim majetkom. Tento majetok je oddelený od majetku jej spoločníkov, resp. zakladateľa, ak ide o spoločnosť, ktorú založila jedna osoba. Túto formu spoločnosti môže založiť jedna osoba, či už fyzická alebo právnická. Najviac môže mať spoločnosť 50 spoločníkov.

V minulej (prvej) časti voľnej série o novinkách v zdaňovaní vybraných investícií, sporení či správy aktív sme si prešli už schválené úľavy a oslobodenia pre niektoré obchody s virtuálnymi aktívami účinné od 1.1.2024. V čase uzávierky tohto čísla však vládny návrh pre daň z príjmov roka 2024 tieto, už schválené a účinné úľavy ruší, rovnako s plánovanou účinnosťou od roku 2024. Z tohto dôvodu si definitívne pravidlá pre virtuálne aktíva, ako aj akcie, zamestnanecké akcie či akcie subkontraktorov prejdeme v tretej časti článku. Témou tohto článku bude oslobodenie pri predaji podielov v obchodných spoločnostiach, ktoré vlastní iná obchodná spoločnosť, resp. právnická osoba (holdingová štruktúra). Sú účinné už od roku 2018 a aktuálne to vyzerá, že v platnosti ostanú.

Slovenská spoločnosť s r. o. (podnikajúca v segmente poradenských služieb) v roku 2023 obstarala osobné vozidlo v hodnote do 30 000 € a zaradila ho do obchodného majetku. Z rôznych dôvodov sa podnikaniu v danom roku nedarilo, a tak firma v danom roku vozidlo na podnikateľské účely využila len do veľmi malej miery. Avšak, v danom roku využili vozidlo na súkromné účely spoločníci vlastniaci obchodný podiel v spoločnosti. Nakoľko sa v danom roku vozidlo na podnikateľské účely nevyužilo, hoci bolo použité na osobné účely vlastníkov, je možné po skončení účtovného obdobia 2023 pri výpočte základu dane spoločnosti hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov vôbec nezahrnúť? A naopak, ak v nasledujúcom období (2024 a ďalej) sa bude dané vozidlo na podnikateľské účely využívať napr. v 100 % miere, je možné v takom prípade si v danom roku uplatniť 100 % hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov? Alebo je potrebné pri zaradení vozidla do obchodného majetku vybrať jeden režim uplatňovania si odpisov v daňových výdavkoch a takýto spôsob používať všetky 4 roky?

S. r. o. chce teraz v decembri znížiť ZI. O túto sumu chce ponížiť pohľadávku voči spoločníkovi. Na základe rozhodnutia valného zhrom. o znížení by sme zaúčtovali 419/365, následne 411/419 a 365/355. Môžme toto vyrovnanie zaúčtovať na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia a odviesť hneď 7 % zrážk. daň alebo musíme čakať, až kým bude zapísané v Obchodnom registri?

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

Komanditná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Právna úprava komanditnej spoločnosti je upravená v § 93 až § 104 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a rovnako sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v § 56 až § 75j Obchodného zákonníka.

Verejná obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Právna úprava verejnej obchodnej spoločnosti je upravená v § 76 až § 92 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a rovnako sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v § 56 až § 75j Obchodného zákonníka.

Novovzniknutá s.r.o. má ZI v sume 5.000 eur tvorené výlučne peňažným vkladom jediného spoločníka. Tento vklad je účtovaný v pokladni ako príjem- splatenie ZI. Môže s.r.o. účtovať v hotovosti aj výdaj voči tomuto spoločníkovi ? Napríklad: zriaďovací náklad, ktorý spoločník uhradil pri založení s.r.o. A tiež omylom uhradená faktúra za nákup súkromnou kartou, so súkromného účtu. Len doplním, že uvedená faktúra už bola vystavené na s.r.o. so všetkými firemnými údajmi. Nepôjde v tomto prípade, ak je to jedna a tá istá osoba o porušenie zákona o platbách v hotovosti?

Právna forma podnikania je spôsob, ktorým legislatíva upravuje formálne postavenie podnikateľa. Podnikateľ môže pôsobiť ako fyzická alebo ako právnická osoba, čo je rozhodujúce kritérium pre výber právnej formy. Právna forma môže mať podobu podniku jednotlivca (fyzickej osoby) alebo podobu obchodnej spoločnosti, družstva alebo štátneho podniku.  

Spoločnosť s ručením obmedzeným je najrozšírenejším typom obchodnej spoločnosti v Slovenskej republike. Jej obľúbenosť spočíva najmä v jej jednoduchosti. Pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci s. r. o. však nemožno podceňovať vnútorné vzťahy medzi vlastníkmi, ako aj medzi osobami participujúcimi na konaní v mene spoločnosti. Preto aj zdanlivo jednoduchá štruktúra orgánov spoločnosti nemusí zabrániť vzniku konfliktov, ktoré môžu dlhodobo paralyzovať podnikateľskú činnosť spoločnosti. V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na to, aké kontrolné právomoci má valné zhromaždenie v spoločnosti s ručením obmedzeným a do akej miery dokáže riešiť vzniknuté spory medzi jednotlivými subjektmi.