Pracovný úraz

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

SR reguluje pracovnoprávnymi predpismi požiadavky na vhodné a bezpečné pracovné podmienky pre výkon práce zamestnancov podľa smerníc EÚ. Štandardy európskeho trhu práce ovplyvňujú aj pracovný život zamestnancov na Slovensku. Tvorba pracovných miest, ich obsadzovanie vhodnými zamestnancami, starostlivosť o pracovné podmienky, sociálna starostlivosť o zamestnancov, spolupráca so zástupcami zamestnancov sú výzvy, s ktorými sa musia zamestnávatelia vysporiadať k obojstrannej spokojnosti.

Začínate podnikať? Stali ste sa živnostníkom alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby? V prípade, že ste fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ale nie je zamestnávateľom (SZČO), sú vaše povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) jednoduchšie. Napriek tomu aj vy musíte primerane dodržiavať požiadavky právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.

Hodnota bodu, ktorá je potrebná na výpočet sumy úrazových dávok, je v roku 2025 30,48  €. V minulom roku predstavovala sumu 28,60 €, hodnota bodu sa teda zvýšila o 1,88 €.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 195 ods. 2 definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Pracovný úraz predstavuje významnú udalosť v pracovnom prostredí, ktorá má nielen okamžitý dopad na zamestnanca a jeho schopnosť vykonávať pracovné povinnosti, ale prináša aj rozsiahle povinnosti pre zamestnávateľa. Akými právnymi a administratívnymi aspektmi zamestnávateľ čelí po vzniku pracovného úrazu, vrátane povinnosti nahlásenia úrazu príslušným orgánom, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre postihnutého zamestnanca, a prípadného zaistenia vhodnej náhrady škody? Článok ponúka prehľad krokov, ktoré sú nevyhnutné na dodržanie legislatívnych požiadaviek a zachovanie dôvery medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

V priebehu mesiaca september 2024 došlo k štyrom závažným pracovným úrazom s následkom smrti zamestnancov v odvetviach stavebníctva, poľnohospodárstva, lesníctva, rybolovu a vzdelávania. Tieto úrazy sa stali v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Pre porovnanie, v rovnakom období v roku 2023 došlo k trom pracovným úrazom s následkom smrti.

Tento článok sa podrobne venuje problematike pracovných úrazov, vrátane tých, ku ktorým dôjde počas teambuildingov, športových aktivít a iných podujatí organizovaných zamestnávateľom. Definuje pracovný úraz podľa súvisiacich zákonov a ďalších predpisov, ako aj podmienky, za ktorých možno úraz počas firemných akcií považovať za pracovný úraz. Okrem právneho rámca sa text venuje aj povinnostiam zamestnávateľa pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako aj postupu pri vyšetrovaní a hlásení pracovných úrazov. Ďalej analyzuje judikatúru týkajúcu sa kategorizácie úrazov na oficiálnych aj neoficiálnych firemných akciách. Nakoniec sa text dotýka zodpovednosti zamestnávateľa za škody vzniknuté v dôsledku pracovných úrazov a možností odškodnenia postihnutých zamestnancov.

V prvom rade je potrebné odlišovať prácu prostredníctvom home office a domácku prácu resp. teleprácu. Domácka práca a telepráca v súlade s § 52 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej „zákonník práce“) sú práce, ktoré vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (domácka práca) resp. práca podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (telepráca) v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec najčastejšie sám rozvrhuje. Práca formou home office je práca vykonávaná príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva v súlade s pracovnou zmluvou a popisom pracovného miesta to umožňuje (§52 ods. 2 zákonníka práce).

Obec Čalovec je zriaďovateľom Základnej školy-Alapiskola, č. 73 Čalovec 946 02. Naša otázka sa týka pracovného času pedagogického zamestnanca - učiteľky – 1.stupeň. Od: 01.09.2022 učiteľka bude mať čiastočný pracovný úväzok 48 % : 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín / týždeň. 48 % z 37,5 hodinového týždenného pracovného času je: 18 hodín / týždeň. obed Pondelok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Utorok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Piatok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 3 hod. výchovno-vzdel.činnosť Spolu: 18 hod./týždeň 11 hod./týždeň Zamestnanec chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže mu to zamestnávateľ umožniť na jeho vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dňoch – keď nepracuje? Bude mať menej dovolenky nakoľko nepracuje každý deň? 

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?

Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zamestnancovu výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) musí takýto stav adekvátne reflektovať.

Na niektoré inšpektoráty práce boli doručené záznamy o pracovnom úraze zamestnancov, ktorí sa pri práci nakazili ochorením COVID-19. Orgány inšpekcie práce odpovedali tiež na otázky, či v prípade týchto zamestnancov ide o ochorenie súvisiace s prácou a či je zamestnávateľ povinný splniť si povinnosti vyplývajúce z § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz? 

Problematika náhrady škody na zdraví a priznanie dávok úrazového poistenia v dôsledku pracovného úrazu poškodeného je pomerne náročná, k čomu prispieva široký diapazón právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenú tému. V danom prípade možno aplikovať právne predpisy z oblasti práva sociálneho zabezpečenia, pracovného práva, trestného práva a medicínskeho práva.

Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať na pracovisku pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia. Vyhovujúce pracovné podmienky podporujú zdravotný potenciál zamestnancov a naopak dlhodobo nevhodné pracovné podmienky s výskytom zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a tým aj ekonomickými stratami zamestnávateľa.

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?

V súčasnosti sa čoraz viac začínajú prejavovať aj na Slovensku dôsledky globálnej finančnej krízy. Mnohé zamestnávateľské subjekty stratili svojich odberateľov, čo sa zákonite prejavilo v poklese objednávok. Veľa zamestnávateľov, ako aj zamestnancov sa dostalo do nepriaznivej životnej situácie vzhľadom na to, že zamestnávateľ im nemôže prideľovať prácu, ktorú majú dohodnutú v pracovnej zmluve a na strane zamestnávateľa taktiež vznikajú otázky, ako postupovať ďalej nielen v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ale aj v súvislosti s etikou a najmä zodpovednosťou za svojich zamestnancov a ich rodiny s cieľom udržať pracovné miesta a zamestnanosť.

Náhrada príjmu pri dočasnej PN nie je dávkou nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., takže nie je súčasťou sociálneho poistenia. Náhradu príjmu pri dočasnej PN poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných prostriedkov.

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho podnikateľovi alebo občanovi v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu – spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkovávajú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. Z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí. Poistenie ako také môže vzniknúť buď zo zákona – – tzv. povinné poistenie (napr. povinné poistenie motorových vozidiel, poistenie podnikateľských rizík – autorizovaný architekt, daňový poradca, audítor, patentový zástupca atď.), alebo môže byť dobrovoľné (napr. poistenie majetku proti krádeži alebo živelným pohromám).