Odvolanie

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane je potrebné, aby bolo riadne doručené daňovému subjektu. V určitých prípadoch povoľuje právna úprava podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie príslušnému správcovi dane riadne a včas, tak sa rozhodnutiu odkladá právoplatnosť. Rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené a proti ktorému nemožno podať odvolanie, sa stáva právoplatným. Pokiaľ rozhodnutie správcu dane ukladá aj právnu povinnosť, napríklad uhradiť daň, tak sa stáva vykonateľným až po uplynutí tejto lehoty určenej správcom dane v predmetnom rozhodnutí.

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane – daňového úradu a odvolacieho orgánu – Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz podľa daňového procesného zákona (daňového poriadku).