Nezaplatená pohľadávka

Ako môže daňovník zistiť, či má evidované voči správcovi dane nedoplatky?

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať za následné zabezpečovacie inštitúty - tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

V rozsudku C-622/23 „rhtb“ sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou, či suma, ktorá prináleží zhotoviteľovi diela, ak nedošlo k (úplnému) dokončeniu diela z dôvodov na strane objednávateľa, podlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty.

Záväzkový vzťah je právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako dlh, záväzok, povinnosť, z hľadiska veriteľa sa právo vyžadovať plnenie označuje ako pohľadávka, právo. Daňová legislatíva upravuje vplyv záväzkových vzťahov na daň z príjmov na strane veriteľa aj na strane dlžníka. Aké sú dopady neuhradených záväzkov na základ dane z príjmov u dlžníka, vysvetľujeme v tomto článku.

Ako správne postupovať v prípade odpisu (vymazania) pohľadávky z účtovníctva, ak spoločnosť na danú pohľadávku tvorila opravnú položku a nepodarilo sa jej danú pohľadávku vymôcť a chce pristúpiť k odpisu (vymazaniu) pohľadávky z účtovníctva. Ako je to z účtovného hľadiska - podvojné účtovníctvo? Ako je to z daňového hľadiska? Je potrebné urobiť nejaké zápisy aj v daňovom priznaní v roku, keď danú pohľadávku odpisuje (vymazáva) z účtovníctva - pripočítateľné a odpočítateľné položky? Aký je správny postup?

Slovenský zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je harmonizovaný so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v rámci Európskej únie. Pritom článok 90 smernice ustanovuje, že platiteľ môže znížiť základ dane aj v situácii, ak mu dlžník nezaplatí (teda v prípade nevymožiteľnej pohľadávky). Členské štáty sa mohli od tohto pravidla odchýliť, čo urobila aj Slovenská republika v právnom stave do konca roku 2020. S účinnosťou od 1. januára 2021 aj Slovensko prijalo pravidlo v ustanoveniach § 25a zákona o DPH o možnosti zníženia DPH z titulu nevymožiteľnej pohľadávky.

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

V podstate každú eseročku – aj tie “mini” – čaká v súvislosti s korektným účtovno-daňovým ukončovaním roka slušne dlhý checklist pravidiel, v ktorých sa ľahko zamotá aj pán expert. Okrem iného ako rozlíšiť daňové výdavky, ktoré sú uznateľné až po úhrade s povinnosťou dodaniť neuhradené faktúry, kedy je možné staré neuhradené záväzky odpísať a ošetriť správne aj také rezervy či nevyfakturované dodávky. Dnes jedna nezáživná účtovno-daňová téma pre aktuálne obdobie ukončovania starého roka. Uvedené sa týka obchodných spoločností či iných subjektov s podvojným účtovníctvom. 

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bol do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 14, ods. 15 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Od roku 2021 je možné získať späť už odvedenú daň z pridanej hodnoty (DPH) z pohľadávky, ktorú odberateľ neuhradil. Táto možnosť sa týka aj starších pohľadávok – teda dodávok a odberateľských faktúr spred roka 2021. Pravidlá pre opravu DPH (a základu DPH) z nevymožiteľných pohľadávok sú v niektorých bodoch podobné pravidlám pre daňový odpis samotnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov pri jej definitívnom vyradení z účtovníctva a upustení od jej vymáhania. V článku si porovnáme pravidlá pre oba režimy vrátane niekoľkých príkladov z praxe.

K 31. decembru evidujeme neuhradené pohľadávky. Časť z nich je neuhradená už vyše roka-dvoch-troch rokov. Je správne, ak tieto pohľadávky vykazujeme v účtovnej závierke medzi krátkodobými pohľadávkami? Krátkodobou, podľa zostatkovej doby splatnosti, je pohľadávka alebo jej časť, ktorej dátum splatnosti je do 1 roka od dátumu (31. 12.), ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Dlhodobou, podľa zostatkovej doby splatnosti, je pohľadávka alebo jej časť, ktorej dátum splatnosti je viac ako 1 rok od dátumu (31. 12.), ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Ako v tomto prípade stanovíme zostatkovú dobu splatnosti, keď pohľadávka je už po dobe splatnosti?