Faktúra

Finančná správa registruje právnické osoby na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO). Pridelenie daňového identifikačného čísla (DIČ) samo osebe neznamená povinnosť platiť daň ani podávať daňové priznanie; je to prípravný krok na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie od 1. januára 2027.

Pri významnejších výdavkoch je potrebné myslieť na dokazovanie už v okamihu ich vzniku, nie až pri daňovej kontrole. Dokumentácia nemá byť chápaná ako súbor izolovaných listín, ale ako ucelený systém, ktorý vie vysvetliť obchodný dôvod, časový sled, obsah plnenia, identitu dodávateľa a väzbu na príjmy. Pri nehmotných službách, poradenských plneniach, marketingu, sprostredkovaní a vnútroskupinových službách je potrebné klásť vyšší dôraz na kvalitu výstupov, interné schvaľovanie, preberacie mechanizmy a zachytenie reálneho prínosu pre podnik.

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?

Od 1. januára 2027 sa na Slovensku zavádza povinná elektronická fakturácia (e-faktúra) pre platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dodaní tovarov a služieb iným podnikateľským subjektom. Ide o súčasť celoeurópskej iniciatívy digitalizácie DPH, ktorej cieľom je zvýšiť transparentnosť, zefektívniť výber dane a obmedziť daňové úniky.

Legislatíva v oblasti elektronickej fakturácie podľa ustanovení § 71k až § 71o zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. počíta aj s mimoriadnymi technickými situáciami.

Podľa analýz Európskej komisie a skúseností zo zahraničia môže znížiť náklady na spracovanie faktúr až o 70 %, skrátiť čas potrebný na ich spracovanie o viac ako polovicu a priniesť výrazné úspory pre celé podnikateľské prostredie.

Účtovná jednotka predáva zákazníkom tovar na dobierku. Má povinnosť na účtovnom doklade, ktorým je faktúra, sumu na úhradu za dobierku zaokrúhľovať?

Obec dostala faktúru za drvenie konárov, pričom časť nákladov je naša a zvyšok budeme po úhrade prefakturovávať iným obciam. Ako predpísať došlú faktúru, úhradu, nami vystavené faktúry a potom aj príjem platieb od ostatných obcí na bankový účet? 

Obec fakturuje nájom nebytových priestorov pre podnikateľov. Faktúra pozostáva z nákladov na elektrickú energiu, nákladov na tepelnú energiu, vývoz TKO, upratovanie priestorov, vodné, nájomné. Ako účtovať platby za energie, vývoz, upratovanie, vodné? Nájom predpokladám na 648, ale čo ostatné položky? Aká je ekonomická klasifikácia pri inkasovaní úhrady za jednotlivé služby uvedené vo faktúre? 

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Na odbornom webinári digitálni poštári po prvýkrát predstavili konkrétne riešenia, ktoré pripravujú pre živnostníkov, účtovné firmy aj väčšie spoločnosti. Finančná správa zároveň ukázala edukačný open-source príklad tzv. Peppolboxu, ktorý demonštruje jednoduchú možnosť prijímania elektronických faktúr.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona. 

Nový spôsob vystavovania a doručovania faktúr sa dotkne väčšiny podnikateľov, firiem aj živnostníkov. Podnikateľské subjekty sa budú môcť zapojiť do testovania aj dobrovoľne už v priebehu mája 2026 cez FR SR.

Správne posúdenie daňovej uznateľnosti výdavkov patrí medzi základné otázky pri určovaní základu dane z príjmov podnikateľských subjektov. Napriek relatívne stručnej zákonnej definícii daňového výdavku vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných problémov, ktoré často vedú k sporom medzi daňovými subjektmi a správcom dane. Cieľom článku je analyzovať základné princípy daňovej uznateľnosti výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), identifikovať najčastejšie sporné situácie v podnikateľskej praxi a poukázať na význam judikatúry pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Osobitná pozornosť je venovaná otázkam preukázateľnosti výdavkov, ich súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dokumentácii výdavkov počas daňovej kontroly.

Po novom sa závislá práca od 1. januára 2026 vymedzuje štyrmi kritériami (nadriadenosť/podriadenosť, osobný výkon, výkon podľa pokynov a v mene zamestnávateľa). Inšpektoráty práce testujú tieto znaky pomocou série otázok.

1. Dodávateľ nám dodal tooling v roku 2025. Ide o českého dodávateľa, ktorý je registrovaný pre DPH v ČR. Predmetný tooling nám dodal s českou DPH, tooling zostal umiestnený v ČR. My sme subjekt, ktorý nie je zaregistrovaný pre DPH v ČR, preto si DPH z tejto faktúry budeme žiadať cez VAT Refund v ČR. 2. V roku 2026 nám vyfakturoval prepravu tohto toolingu. Vystavil ďalšiu faktúru (nie ťarchopis), ale opäť s českou DPH. Je to tak správne? Nemala byť faktúra za prepravu vystavená bez DPH (reverse charge)?

Dobrý deň, je možné doplniť odpoveď na moju otázku zo dňa 13.2.2026. Odpoveď 17.2.2026 - ako by sa účtovalo v prípade, že zamestnanec spotrebuje na súkromných jazdách viac ako 50 % litrov uvedených na faktúre za tankovanie?

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n,. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Rozsiahla časť novely sa týka zavedenia nových povinností v oblasti vyhotovovania a prijímania faktúr v ustanovenom elektronickom formáte a elektronického oznamovania údajov z faktúr od 1. januára 2027 a od 1. júla 2030, ale táto novela prináša aj ďalšie dôležité zmeny.

Jedným z dôležitých opatrení zameraných proti daňovým podvodom a daňovým únikom a zamedzeniu trestnej činnosti realizovaním veľkých súm platieb v hotovosti je zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“) s účinnosťou od 1.1.2013 vrátane novely č. 211/2023 Z.z. s účinnosťou od 1. júla 2023 a novely č. 384/2025 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2026.

Sme registrovaný sociálny podnik, ako správne postupovať v týchto situáciách z hľadiska zákona DPH: 1. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH - sadzba pri samozdanení služieb? 2. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH od iného sociálneho podniku - sadzba pri samozdanení služieb od iného registrovaného sociálneho podniku? Ako sa dozvieme, že je to registrovaný sociálny podnik? 3. Akú sadzbu DPH použije odberateľ pri prenose DPH z našej vystavenej faktúry?