Z času na čas sa skoro v každej organizácii vyskytne príležitosť na pracovnú cestu. Väčšinou sú na pracovnú cestu vyslaní zamestnanci, avšak vykonať pracovnú cestu môžu aj iné osoby. Práve cestovným náhradám, teda náhradám výdavkov a iných plnení pri pracovnej ceste pre iné osoby ako sú zamestnanci, je venovaný tento článok. Podmienky poskytovania cestovných náhrad upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
Osobitné postavenie na účely cestovných náhrad majú v zmysle § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách osoby:
a)
o ktorých to ustanovuje osobitný predpis - napr. spoločník spoločnosti, starosta obce, zástupca starostu obce, poslanec obecného zastupiteľstva, predseda vyššieho územného celku, poslanec vyššieho územného celku, (v nadväznosti na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p. audítori a pod.,
b)
ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu - napr. člen predstavenstva v akciovej spoločnosti, člen dozornej rady v spoločnosti s ručením obmedzeným, člen správnej rady v neziskovej organizácii, člen poradného orgánu ministerstva, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a pod.,
c)
ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach).
Z hľadiska nárokov na cestovné náhrady sa tieto osoby považujú za zamestnancov a majú nárok na cestovné náhrady bez uzatvorenia dohody. Na účely zákona o cestovných náhradách sa každá osoba, ktorá je vyslaná na pracovnú cestu, považuje za zamestnanca.
Cestovné náhrady sú na strane zamestnávateľa, t.j. obchodnej spoločnosti, neziskovej organizácie a pod., daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) ZDP. V prípade uskutočnenia pracovnej cesty, je vyplácanie cestovných náhrad vhodným spôsobom, ako preplatiť konkrétnej osobe náklady súvisiace s pracovnou cestou z "firemných" prostriedkov.
Trvanie pracovnej cesty
Pracovnou cestou zamestnanca sa chápe čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Toto ustanovenie však nie je možné použiť doslovne v prípade osôb iných ako zamestnanec, keďže tieto nemusia mať presne stanovené pracovisko, t.j. miesto výkonu práce, a to napríklad práve z dôvodu absencie pracovnej zmluvy.
Pracovná cesta v prípade, že sa jej zúčastňuje osoba iná ako zamestnanec, trvá
od nástupu osoby na pra