Sociálne zabezpečenie pri práci v EÚ od 1. mája 2010

Vydáno: 12 minút čítania

Každý slovenský zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov do iných členských štátov Európskej únie, alebo ktorý zamestnáva európskych občanov na Slovensku, sa musí zaoberať aj tým, v ktorom členskom štáte má povinnosť platiť za týchto zamestnancov poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Rovnako sa musia týmto problémom zaoberať aj samostatne zárobkovo činné osoby, keď sa rozhodnú podnikať v inom štáte alebo vo viacerých štátoch EÚ.

 

Každý slovenský zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov do iných členských štátov Európskej únie (EÚ), alebo ktorý zamestnáva európskych občanov na Slovensku, sa musí zaoberať aj tým, v ktorom členskom štáte má povinnosť platiť za týchto zamestnancov poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Rovnako sa musia týmto problémom zaoberať aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), keď sa rozhodnú podnikať v inom štáte alebo vo viacerých štátoch EÚ.

Do prvého mája 2010 túto situáciu riešia tzv. koordinačné nariadenia pre oblasť sociálneho zabezpečenia – nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie“) a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72, ktoré Nariadenie vykonáva (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“). Koordinačné nariadenia sú predpismi, ktoré sú priamo záväzné a nadradené národným predpisom členských štátov EÚ. Úlohou týchto nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu sociálneho zabezpečenia zamestnancov (pozn.: sociálne zabezpečenie v terminológii Nariadení zahŕňa aj zdravotné poistenie ako nepeňažnú dávku pre prípad choroby), ich rodinných príslušníkov a SZČO vykonávajúcich činnosť v jednom alebo vo viacerých štátoch EÚ, a stanoviť nároky týchto osôb na zdravotnú starostlivosť a ostatné dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad dôchodky a dávky v nezamestnanosti. Je dôležité pripomenúť, že aplikácia Nariadenia a Vykonávacieho nariadenia (ďalej len „Súčasné nariadenia“) b

Související dokumenty

Súvisiace články

Právo zamestnávateľa oboznámiť sa s komunikáciou zamestnanca
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (2. časť)
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (1. časť)
Status mladistvého zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch
Komentár k novele Zákonníka práce v súvislosti s pandémiou
Agentúrne zamestnávanie a GDPR
Úmrtie zamestnanca
Povinnosť mlčanlivosti v pracovnoprávnych vzťahoch
Úprava minimálnej mzdy od 1. januára 2020 (1. časť)
Pracovný poriadok
Právne nároky poškodeného v dôsledku pracovného úrazu pri dopravnej nehode
Novela Zákonníka práce účinná od 1. marca 2015
Práca nadčas a jej náležitosti
Škoda spôsobená zamestnancom tretím osobám
Daňové aspekty kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv
Právne následky nevyplatenia mzdy
Internet na pracovisku
Praktické aspekty okamžitého skončenia pracovného pomeru
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov

Súvisiace otázky a odpovede

Dioptrické okuliare ako výdavok a daňový dopad u zamestnávateľa a zamestnanca
Zamestnanec vo svojej s. r . o.
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Dovolenka naviac ako benefit
Započítaná prax
Pedagogický zamestnanec - čiast.úväzkom?
Pracovný pomer pre študenta s dennou, individuálnou formou študia
Dve pracovné pozície na jednu pracovnú zmluvu
Zákon o výkone práce vo verejnom záujme a zamestnanci súkromnej ZŠ
Súlad uvedenia smernice v pracovnej zmluve so Zákonníkom práce
Mzdy
Ordinačne hodiny lekára
Práva majiteľov súkromných medicínskych centier.
Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
Nárok dôchodcu na dovolenku
Riadna dovolenka
Pracovné voľno na sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti
Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci
Pružný pracovný čas a práca nadčas
Celodenná prekážka v práci