Seriál, v ktorom sa autori venovali zmenám v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. v čísle 1/2012 ukončíme piatou časťou.
128. Ust. § 176 vrátane nadpisu znie:
„Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci mladistvého zamestnanca
a) pred preradením mladistvého zamestnanca na inú prácu,
b) pravidelne, podľa potreby najmenej raz za rok, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Mladistvý zamestnanec je povinný podrobiť sa určeným lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
(3) Pri ukladaní pracovných úloh mladistvému zamestnancovi sa zamestnávateľ riadi aj lekárskymi posudkami.“
Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o vzájomné zosúladenie právneho poriadku v SR a tiež zdôraznenie uvedených povinností zamestnávateľa pri vstupe zamestnanca na nové pracovisko, novú prácu.
V zmysle § 30 ods. 1 písm. b) citovaného zákona zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia (§ 30 ods. 3 citovaného zákona).
129. Ust. § 185 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia.“
V § 185 ods. 3 ZP sa ustanovila možnosť, aby zamestnávateľ mohol po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa § 185 ZP pre prípad straty a zničenia. Ide o flexibilnejšiu úpravu, pri ktorej zamestnávateľ môže zvážiť riziko vzniku takýchto škôd a utvoriť tak lepšie a vhodnejšie pracovné podmienky pre zamestnancov, ktorí za takýchto okolností prácu vykonávajú.
130. V ust. § 191 ods. 4 sa slová „33,19 eura“ nahrádzajú slovami „50 eur“.
V § 191 ods. 4 ZP sa navrhlo zvýšiť sumu, do ktorej zamestnávateľ nebude povinný ním požadovanú náhradu škody, ako aj obsah dohody o spôsobe jej úhrady, vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov s cieľom zníženia miery administratívnej záťaže zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o výšku náhrady škody je potrebné prihliadať aj na vývoj z hľadiska hodnoty konkrétnej sumy peňazí. Suma 33,19 eura (1 000 Sk) je v Zákonníku práce už od roku 2002 a za obdobie 2002-2011 sa podstatne zmenila reálna hodnota sumy 1000 Sk. Z tohto dôvodu bola túto suma zvýšená na 50 euro. Zároveň ide aj o zaokrúhlenie tejto sumy.
131. V ust. § 193 ods. 2 sa slovo „Nárok“ nahrádza slovom „Právo“.
Nová legislatívna úprava sa vykonáva vo vzťahu k ustanoveniu § 36 ods. 1 (navrhovaný § 36) ZP.
ZP viaže existenciu práva na náhradu škody na odložených veciach na predpoklad, že zamestnanec o škode upovedomí zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o škode dozvedel.
Ide o prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím právo na náhradu škody na odložených veciach zamestnancovi zaniká, a to v spojení s § 36 ods. 1 ZP.
132. V ust. § 220 ods. 1 sa slová „pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „pracovnoprávneho vzťahu“.
V § 220 ods. 1 ZP sa novo vkladá do pojmu plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s n