Zrážky zo mzdy

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednostranne podľa ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?

Výška životného minima sa mení každoročne k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. Jej nová výška sa vyhlasuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejneným v Zbierke zákonov.

Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednotranne podľa § 131 ods. 1 ZP zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?

Pripravili sme pre vás kolekciu videozáznamov webinárov, ktoré vás navedú k úspechu vo vašej profesii!  Či už sa zaujímate účtovníctvo podnikateľov, alebo potrebujete informácie ku kybernetickej bezpečnosti v školstve a verejnej správe, prípadne vás zaujímajú iné témy, nájdete ich v našich videozáznamoch uskutočnených webinárov na Wolters Kluwer. 

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)? 

V priebehu roka 2024 boli schválené štyri návrhy noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Novely daňového poriadku boli zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 87/2024 Z.z., č. 102/2024 Z.z., č. 251/2024 Z.z. a č. 279/2024 Z.z.

Od 1. 7. 2023 sa mení výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálnych a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov bude musieť vrátiť alikvotnú časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Bude aj tento príspevok podliehať exekučným zrážkam?

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálny a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov, bude musieť vrátiť alikvotnu časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Chcem sa opýtať, či aj tento príspevok bude podliehať exekučným zrážkam.

Dňa 4.10.2022 schválil parlament pomerne rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá prináša viacero zmien, reagujúc na európske smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Zhrnuli sme pre vás tie najvýznamnejšie.

Bezdôvodné obohatenie je právnym inštitútom, ktorý reflektuje zásadu, že nikto sa nemôže bez jasného dôvodu obohatiť na úkor niekoho iného. Zároveň ustanovuje povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Všeobecná právna úprava tohto inštitútu sa nachádza v tretej hlave šiestej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). K obohacovaniu bez právneho dôvodu dochádza však nielen v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj v obchodnoprávnych alebo pracovnoprávnych vzťahoch. V tomto článku sa bližšie zameriame na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Exekúcia je jedným zo spôsobov, akým dosiahnuť zabezpečenie splatenia dlhu, ak dlžník odmieta svoj dlh splniť dobrovoľne. Ide o nútený výkon rozhodnutia, keďže exekúcia zasahuje do majetku dlžníka proti jeho vôli a núti ho uhradiť dlh, ktorý je po splatnosti. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje výkon exekučných zrážok zo mzdy s cieľom uspokojenia pohľadávky, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Pri nástupe do zamestnania má zamestnávateľ povinnosť žiadať od zamestnanca predloženie potvrdenia o vykonávaných zrážkach, táto povinnosť vyplýva z § 84  ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Zamestnávateľovi bola doručená Dohoda o zrážkach zo mzdy od spoločnosti poskytujúcej finančné revolvingové pôžičky uzatvorená so zamestnancom. Môže zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy na základe uvedenej Dohody bez súhlasu zamestnanca? V akej výške je možné zrážku vykonať?

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri ich výpočte a realizácii postupuje predovšetkým v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a Nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej „nariadenie vlády o o rozsahu zrážok“).

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie č. 268/2006 Z. z.“) a v zmysle osobitných predpisov [najmä zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p., zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p.)].

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy.

Článok nadväzuje na prvú časť, ktorú sme uverejnili v časopise Dane a účtovníctvo v praxi 1/2015 na strane č. 27 až 34.

Každý rok, v zúčtovaní mzdy za júl (po prvýkrát pri spracovaní miezd v auguste), je zamestnávateľ povinný zaregistrovať novoustanovené sumy životného minima na účely výkonu zrážok zo mzdy. V tomto roku tomu tak nebolo. Vzhľadom na to, že bola zaznamenaná deflácia cien a nenaplnili sa podmienky ustanovené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o životnom minime“) tak, aby bola suma životného minima zvýšená, NR SR schválila 24. 6. 2014 zákon č. 184/2014 Z. z., ktorý novelizuje zákon o životnom minime. Zámerom tejto novely je modifikácia valorizačného mechanizmu tak, aby sumy životného minima boli garantované aspoň vo výške naposledy vykonanej úpravy. V súlade s touto novelizačnou zmenou sa neuplatnil pôvodný valorizačný mechanizmus, takžesuma životného minima sa k 1. 7. 2014 nezmenila.