Plnenie nepeňažné

Pojem tzv. „charitatívna reklama“ bol zavedený zákonom č. 344/2017 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), keď sa s účinnosťou od 1.1.2018 legislatívne doplnila a upravila možnosť oslobodenia príjmov z tzv. „charitatívnych reklám“.

Zákon č. 309/2023 Z. z. prináša novú úpravu týkajúcu sa oslobodenia od dane v súvislosti so zamestnaneckými akciami a podobnými benefitmi poskytnutými kontraktorom. Tieto úpravy sú zamerané na zvýhodnenie prijímateľov zamestnaneckých nepeňažných plnení, pričom sa stanovujú konkrétne podmienky pre ich ocenenie a zdanenie. Zároveň, zákon zavádza precizované ustanovenia týkajúce sa vykazovania takýchto príjmov, ako aj ich účtovného evidovania v kontexte obchodného majetku. Podobné opatrenia sa vzťahujú aj na tzv. kontraktorov, ktorí získavajú akcie alebo obchodné podiely od spoločností v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Zákon tiež reflektuje na medzinárodné zdanenie príjmov z predaja cenných papierov, vrátane ich osobitného posudzovania v kontexte dvojstranných daňových zmlúv.

Aká je minimálna a maximálna výška poskytnutého stravného vo forme finančného príspevku v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. od 1. septembra 2024 uznateľná v daňových výdavkoch u zamestnávateľa?

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

V súčasnosti sa stáva praxou, že zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom rôzne peňažné a nepeňažné príspevky nad rámec štandardnej mzdy za vykonávanú závislú činnosť. Tieto plnenia, ktoré často presahujú základné požiadavky stanovené predpismi, môžu obsahovať napríklad príspevky na dopravu na pracovisko, ubytovanie či parkovanie. Tento článok sa zaoberá otázkami, ako sú takéto plnenia účtované a aká je ich daňová úprava z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívnu úpravu. Ďalej sa zameriava na definíciu zamestnanca a zamestnávateľa na účely dane z príjmov, poukazuje na špecifiká vymedzenia a zdaňovania rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti a reflektuje aj ďalšie daňové aspekty súvisiace s poskytovaním zamestnaneckých benefitov.

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

V Národnej rade SR bola počas aktuálnej schôdze schválená novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ktorá prináša viaceré zmeny a spresnenia v oblasti dane z príjmov fyzických osôb.

Príjmom zamestnanca je okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom, napr. poskytnutie pôžičky s úrokom nižším alebo žiadnym, uzatvorenie a uhradenie poistnej sumy životnej poistky, zaplatenie nájomného za zamestnanca, poskytnutie vozidla zamestnávateľa na súkromné používanie bez úhrady nákladov, dobrovoľné preplatenie očkovania proti chrípke a podobne.

V prípade, ak je slovenskému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len lekárovi) poskytnuté alebo vyplatené peňažné plnenie zo zdrojov v zahraničí od držiteľa, ktorý na území Slovenskej republiky nemá stálu prevádzkareň ani organizačnú zložku, je povinný oznámiť a odviesť zrážkovú daň z peňažného plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. lekár?

V prípade, ak je slovenskému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len lekárovi) poskytnuté alebo vyplatené PEŇAŽNÉ plnenie zo zdrojov v zahraničí od držiteľa, ktorý na území SR NEMÁ stálu prevádzkareň ani organizačnú zložku, je povinný oznámiť a odviesť zrážkovú daň z peňažného plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. lekár? Ak áno - aká je lehota na oznámenie a odvedenie zrážkovej dane? Je to do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po poskytnutí peňažného plnenia alebo do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka tak, ako je to pri nepeňažných plneniach?  

Zamestnávateľ má zámer zakúpiť univerzálne darčekové poukážky (CADHOC) v nominálnej hodnote 100 € za kus. Tieto darčekové poukážky chce poskytnúť svojim zamestnancom ako nárokovateľnú odmenu za odpracované roky pre firm, a to vo forme nepeňažného plnenia (zamestnancovi vyplýva nárok na poukážku na základe kolektívnej zmluvy resp. vnútropodnikového záväzného predpisu). Spoločnosť neuplatňuje postup s navýšením nepeňažného plnenia, ale postupuje "starým" spôsobom, t. j. bez navýšenia nepeňažného plnenia. Otázky: - bude nákup darčekových poukážok daňovo uznaným nákladov v tom prípade, ak budú poskytnuté zamestnancom ako nepeňažné plnenie (bez brutácie), na ktoré im vyplýva nárok z kolektívnej zmluvy / vnútropodnikového predpisu ? - Budú zároveň odvody z takto poskytnutého nepeňažného plnenia daňovým výdavkom ? - Ak by zamestnávateľ uplatnil postup s navýšením nepeňažného plnenia (brutácia), bol by nákup darčekových poukážok + odvody z takto poskytnutého nepeňažného plnenia daňovým výdavkom ?