Právne problémy spájané s inštitútom obchodného tajomstva patria medzi relatívne dosť frekventované. Napriek zdanlivej jasnosti právnej úpravy však existujú niektoré interpretačné problémy, ktoré majú za následok praktické spory ohľadom rozsahu obchodného tajomstva a jeho atribútov. Neraz musí byť o týchto veciach rozhodnuté dokonca až v súdnom spore.
Problematika obchodného tajomstva je najkomplexnejšie upravená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). Isté aspekty tohto inštitútu je však možné nájsť napríklad aj v trestnoprávnej úprave a iných právnych oblastiach. Uvedomujúc si túto skutočnosť sa však budem venovať najmä obchodnoprávnej úprave, pretože práve z nej vyplývajú meritórne väzby aj do iných právnych odvetví. Definícia obchodného tajomstva obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má totiž svoje aplikačné presahy takmer do celého právneho poriadku.
Atribúty obchodného tajomstva
Základnú definíciu obchodného tajomstva je možné nájsť v § 17 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je aj obchodné tajomstvo predmetom práv patriacich k podniku, pričom ho tvoria: „všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.“ Podrobnejší rozbor tejto definície umožňuje formulovať tieto elementárne atribúty skutočností tvoriacich obchodné tajomstvo:
- musia mať obchodnú, výrobnú alebo technickú povahu,
- musia mať reálnu alebo aspoň potenciálnu materiálnu/nemateriálnu hodnotu,
- nemôžu mať v príslušných obchodných kruhoch charakter bežnej dostupnosti,
- musia byť v súlade s vôľou podnikateľa utajené,
- predchádzajúci atribút musí byť adekvátnym spôsobom podnikateľom zabezpečovaný.
Vyššie uvedené atribúty predstavujú komplexnú definíciu a absencia minimálne jedného znaku má za následok, že