Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vo výraznej miere ovplyvnilo aj právnu oblasť, konkrétne aj oblasť vymáhania cezhraničných pohľadávok. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. 12. 2006, ktorým sa zavádza európske konania o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie o EPR“) sa poskytol veriteľom zaujímavý nástroj na vymáhanie nepopretých občianskych a obchodných pohľadávok v rámci zásadne unifikovaného konania. V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na niektoré vybrané aspekty využitia európskeho platobného rozkazu.
Pozitívne a negatívne vymedzenie aplikácie európskeho platobného rozkazu
Nariadenie o EPR sa aplikuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska od 12.12.2008, pričom nie je podstatné, kedy pohľadávka vznikla alebo nadobudla splatnosť. Európsky platobný rozkaz však nie je využiteľný pre každú pohľadávku. Musí ísť v prvom rade o pohľadávku peňažnú, pretože nepeňažné pohľadávky nie je možné vymáhať prostredníctvom európskeho platobného rozkazu. Predmetná peňažná pohľadávka musí byť ďalej splatná v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Do tretice musí ísť o pohľadávku občiansku (občiansko-právnu) alebo obchodnú (obchodno-právnu). Občianske a obchodné právo sú súkromnoprávne odvetvia, ktorých presné vymedzenie je najmä otázkou právnej vedy a nie vždy panuje zhoda nad tým, čo všetko patrí napríklad do občianskeho práva. Viaceré rozdiely vo vymedzení hraníc týchto právnych odvetví nájdeme dokonca aj medzi tak blízkymi krajinami ako je Česká a Slovenská republika. O to viac budú existovať definičné rozdiely u občianskeho a obchodného práva medzi inými kontinentálnymi členskými krajinami Európskej únie. Z tohto dôvodu zastávame názor, že obsahové vymedzenie občianskeho a obchodného práva ako právnych odvetví na účely nariadenia o EPR by malo p