Oba kódexy súkromného práva obsahujú výpočet zmluvných typov, ktoré sa podľa zákonodarcu v praxi vyskytujú najčastejšie. V kódexe občianskeho práva, teda v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ale aj v kódexe obchodného práva, teda v zákone č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) nájdeme medzi zmluvnými typmi výslovne upravenú aj zmluvu o sprostredkovaní.
V Občianskom zákonníku nesie uvedený zmluvný typ označenie "sprostredkovateľská zmluva" a v Obchodnom zákonníku"zmluva o sprostredkovaní." Zmluvné strany sa však v obidvoch zmluvných typoch označujú identicky ako sprostredkovateľ a záujemca. Rozdielov medzi uvedenými právnymi úpravami toho istého inštitútu je však viac.
Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka
Právna úprava sledovaného zmluvného typu je v civilnom kódexe veľmi strohá, keďže má len štyri ustanovenia. Definíciu sprostredkovateľskej zmluvy nájdeme v § 774 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ide o zmluvu, v rámci ktorej sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy za odmenu a záujemca sa zaväzuje dať sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý jeho pričinením. Uvedená definícia jasne uvádza, že cieľom sprostredkovateľskej zmluvy je uzavretie konkrétnej zmluvy. Ak bol výsledok dosiahnutý pričinením tretej osoby alebo pričinením samotného záujemcu, nárok na odmenu by nemal sprostredkovateľovi náležať.
Ustanovenie § 775 Občianskeho zákonníka predpokladá, že sa na výške odmeny dohodnú zmluvné strany. Súčasne však platí, že odmena má byť dohodnutá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.