Rozšírenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb

Reforma prináša prepracovanie doterajšieho modelu progresívneho zdanenia a zavádza nové daňové pásma, ktoré sa výraznejšie prejavia najmä u daňovníkov s nadpriemernými príjmami. Nové nastavenie sadzieb tak predstavuje významný zásah do systému zdaňovania fyzických osôb a bude mať priamy dopad na výšku daňovej povinnosti širokého okruhu daňovníkov.

Sadzby dane z príjmov fyzických osôb vychádzajú zo ZDP, ktorý diferencuje daňové zaťaženie podľa druhu a výšky dosiahnutých príjmov, ako aj podľa základu dane. prípadoch, na ktoré sa vzťahuje progresívne zdaňovanie, sa uplatňuje princíp, podľa ktorého sa . Inými slovami, rast príjmu je sprevádzaný rastúcou mierou daňového zaťaženia.

Progresívne zdaňovanie je založené na myšlienke vertikálnej spravodlivosti, podľa ktorej by . Ide o kľúčový princíp, na základe ktorého tí, čo majú viac, prispievajú viac nielen absolútne, ale aj relatívne, čiže vyšším percentom. V moderných daňových systémoch sa progresívna forma zdaňovania realizuje najmä prostredníctvom: viacerých sadzieb dane v závislosti od výšky základu dane, nezdaniteľných častí základu dane a daňových bonusov. V slovenskom daňovom systéme je progresivita zakotvená predovšetkým v § 15 ZDP, ktorý upravuje sadzby dane fyzických osôb, a v § 11 ZDP, ktorý upravuje nezdaniteľné časti základu dane.

Cieľom tohto článku je podrobne predstaviť sadzby dane z príjmov fyzických osôb platné od 1. januára 2026, vysvetliť mechanizmus ich uplatňovania a identifikovať okruh daňovníkov, na ktorých sa jednotlivé daňové pásma vzťahujú. Pozornosť sa zameriava najmä na legislatívne východiská zmien a ich praktické dôsledky pre odbornú prax v oblasti daní a účtovníctva.