Dňa 16. septembra 2020 bol vydaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C‑528/19 Mitteldeutsche Hartstein‑Industrie AG týkajúci sa tzv. vyvolaných investícií. Toto rozhodnutie má pomerne veľký význam, keďže ozrejmuje režim dane z pridanej hodnoty (DPH) investícií vynaložených zdaniteľnými osobami na majetok vo vlastníctve obce (napr. cesty, križovatky), a to na základe jej požiadaviek.
Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie základných konceptov, na ktoré je nutné prihliadať pri posudzovaní tejto otázky a analýza uvedeného rozhodnutia.
Situácia a základný legislatívny rámec
Situácia riešená v analyzovanom rozsudku SD EÚ nie je zriedkavá ani v slovenskej praxi. V rámci nej sa investor zaviaže na základe dohody (resp. určitého memoranda) s obcou, že tento uskutoční výstavbu, či prestavbu majetku vo vlastníctve obce a využívaného verejnosťou (spravidla cesty, či križovatky). Súčasne, prestavba tohto majetku je nevyhnutným predpokladom realizácie hlavnej investície investora a získania kolaudačného rozhodnutia.
Spravidla má však tento majetok charakter verejného statku (verejnej komunikácie), z využívania ktorej nie je možné vylúčiť tretie osoby.
Napokon, častou (ak nie pravidelnou) náležitosťou týchto dohôd býva, že investor sa zaviaže túto vyvolanú investíciu uskutočniť bezodplatne.
V diskutovanom rozhodnutí takto investor bezodplatne uskutočnil prestavbu (rozšírenie) cesty vedúcej k vápencovému lomu, ktorý investor zamýšľal prevádzkovať.