Uznesenie Súdneho dvora Vikingo. Definitívny koniec konceptu deklarovaného dodávateľa v rozhodovacej praxi na Slovensku?

Vydané: 14 minút čítania

Koncom minulého roka vydal Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor“) uznesenie vo veci [Vikingo], ktorého predmetom bolo posúdenie možnosti správcu dane zamietnuť právo na odpočítanie dane bez toho, aby súčasne skúmal existenciu daňového podvodu a vedomosti daňovníka o ňom. Súdny dvor, nadväzujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru pomerne jasne zrekapituloval mantinely umožňujúce odňatie uplatneného práva (na odpočítanie dane, prípadne na oslobodenie od dane) daňovým subjektom formou spochybnenia dodávateľa – tzv. „deklarovaný dodávateľ.“ V prípade prevzatia záverov analyzovaného uznesenia do vnútroštátnej praxe správcov dane, spôsobí jeho dopad pravdepodobne to, že argumentačná línia „deklarovaný dodávateľ“ ako dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane bude definitívne opustená a správca dane bude musieť dokazovať úplné neuskutočnenie dodávky, resp. existenciu daňového podvodu a splnenie tzv. vedomostného testu.

Pri argumentácii "deklarovaný dodávateľ" ide o prípady, keď správca dane ustáli, že sa daňovému subjektu nepodarilo preukázať, že príslušnú dodávku uskutočnil (resp., že ju nemohol uskutočniť) ním deklarovaný dodávateľ - dodávateľ uvedený na faktúre, pričom súčasne nebolo sporné, že k dodaniu reálne došlo.

Predmetom tohto článku je zhrnutie argumentov uvedených v predmetnom rozhodnutí Súdneho dvora a ozrejmenie jeho významu.
 
Deklarovaný dodávateľ - súčasná rozhodovacia prax
Ako uvádzame, častá prax správcov dane v oblasti daňovej kontroly DPH je konštatovanie, že vzhľadom na zistené nezrovnalosti je zrejmé, že dodávku neuskutočnil dodávateľ deklarovaný na faktúre. S takto nastavenou argumentačnou líniou správcu dane ako hlavným (resp. jediným)
ratio decidendi
sa možno stretnúť aj v značnom množstve rozhodnutí Najvyššieho súdu
(Poznámka: Pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so spisovými značkami 2 Sžfk 10/2017, 2 Sžfk 8/2017, 3 Sžfk 21/2018, 6 Sžfk 54/2017, 6 Sžfk 27/2018, 8 Sžfk 14/2016, 8 Sžfk 53/2017, 8 Sžfk 63/2017, 10 Sžfk 5/2018,10 Sžfk 8/2018, 10 Sžfk 26/2018, 10 Sžfk 49/2018, 10 Sžfk 43/2018, 10 Sžfk 3/2019).
Po ich dôkladnom preštudovaní možno vymedziť, že spravidla nie je rozporované dodanie ako také, ale skutočnosť, že dodávateľ uvedený na faktúre ho uskutočniť nemohol, napríklad vzhľadom na to, že nemal dostatočné personálne alebo materiálne zabezpečenie pre také dodanie.
V zahraničnej aj domácej literatúre už bolo diskutované, že takýto drakonický prístup dopadá nerovnomerne na subjekty zúčastňujúce sa spoločného systému DPH a následky
  • Obľúbené
  • Poznámka

Zdieľanie dokumentu

Poznámka k dokumentu