Súdny dvor Európskej únie vydal v apríli 2013 niekoľko rozsudkov v oblasti vytvorenia skupiny na účely DPH v zmysle Čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH”).
Skupinová registrácia v zmysle Čl. 11 smernice o DPH
Možnosť skupinovej registrácie pre zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty umožňuje Čl. 11 smernice o DPH. V zmysle uvedeného článku môže každý členský štát po porade s poradným Výborom pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „Výbor pre DPH“) považovať za jednu zdaniteľnú osobu, osoby usadené na území toho istého členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami.
Členské štáty, ktoré využívajú túto možnosť, môžu v zmysle Čl. 11 smernice o DPH prijať akékoľvek opatrenia potrebné na zabránenie daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani prostredníctvom využívania tohto ustanovenia. Táto možnosť by mala viesť predovšetkým k administratívnemu zjednodušeniu, keďže pri naplnení „fikcie“ jednej osoby sa za skupinu ako jeden celok podáva len jedno daňové priznanie, jeden súhrnný výkaz, atď.
Ďalšou podstatnou výhodou vytvorenia skupiny na účely DPH je skutočnosť, že dodávky tovarov a služieb uskutočnené medzi jednotlivými členmi skupiny sa nepovažujú za zdaniteľné transakcie, a teda nepodliehajú zdaneniu daňou z pridanej hodnoty. Tieto dodania uskutočnené v rámci skupiny sa na účely DPH považujú len za „vnútorné dodania“ v rámci jednej osoby. Jednotliv