V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa povinnosti identifikácie a overenia registrácie dodávateľa, ktorý sa zúčastnil na DPH podvode, vo väzbe na právo na odpočítanie DPH u kupujúceho – C‑329/18 Valsts ieņēmumu dienests proti „Altic“ SIA.
Predmet sporu
Lotyšská spoločnosť „Altic“ SIA (ďalej len „Altic“) kúpila semená repky od spoločnosti „Sakorex“ SIA v mesiacoch júl a august 2011 a od spoločnosti „Ulmar“ SIA v októbri 2011. Uvedené spoločnosti sa skontaktovali so spoločnosťou Altic na základe jej inzerátov uverejnených v médiách a na internete. Tieto semená boli prevzaté a uskladnené v sklade patriacom spoločnosti „Vendo“ SIA. Spoločnosť Altic si uplatnila odpočítanie DPH zaplatenej pri týchto nákupoch.
Po daňovej kontrole vykonanej v spoločnosti Altic dospel správca dane k záveru, že k týmto nákupom v skutočnosti nedošlo, a vyzval spoločnosť Altic, aby zaplatila odpočítanú DPH, ako aj pokutu a úroky z omeškania. Tvrdil, že podľa nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „nariadenie č. 178/2002“), musia byť prevádzkovatelia v potravinárskom odvetví schopní identifikovať akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín alebo krmív alebo o ktorej sa predpokladá, že sa do nich bude pridávať, a musia na tento účel zaviesť systémy a postupy, ktoré umožnia, aby boli tieto informácie poskytnuté príslušným orgánom.