Kaucie či depozity majú v rámci podnikateľských obchodných vzťahov charakter zabezpečovacieho prostriedku. Obecne sa pod zabezpečením záväzku rozumie súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní.
Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré príslušná legislatíva ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené.
Právne prostriedky zabezpečenia záväzku pritom plnia niekoľko funkcií (preventívna funkcia, zabezpečovacia funkcia, resp. uhradzovacia funkcia).
Pri voľbe prostriedkov, ktorými sa má zabezpečiť splnenie záväzku, je predovšetkým dôležité si uvedomiť, aká bude predpokladaná spoľahlivosť zabezpečenia. Podľa tohto kritéria možno rozdeliť zabezpečovacie prostriedky do rôznych kategórií.
Finančné zábezpeky, resp. kaucie či depozity, patria do skupiny zabezpečovacích prostriedkov, ktoré v prípade, ak dlžník záväzok nesplní, úplne alebo čiastočne zaručujú veriteľovi kompenzáciu jeho plnenia. Predstavujú najspoľahlivejšie zabezpečovacie prostriedky, t. z. také, ktorými sa v dispozícii veriteľa ocitajú určité majetkové hodnoty (najčastejšie peniaze) úmerné hodnote dlhu. V prípade, že dlžník svoj dlh nesplatí, stávajú sa tieto hodnoty vlastníctvom veriteľa.
Preddavok vs finančná zábezpeka
Na základe článku 65 smernice rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) platí, že ak má k platbe na účet dôjsť pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, daňová povinnosť vzniká z prijatej sumy prijatím platby.
Daňová