Analytická evidencia (analytické účty) je v sústave podvojného účtovníctva súčasťou tzv. účtového rozvrhu, ktorý obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou (ÚJ) vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny (ÚS), v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu. V rámci účtového rozvrhu analytické účty sa vytvárajú v súlade s § 4 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.
Analytická evidencia (analytické účty) je v sústave podvojného účtovníctva súčasťou tzv. účtového rozvrhu, ktorý obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou (ÚJ) vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny (ÚS), v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu. V rámci účtového rozvrhu analytické účty sa vytvárajú v súlade s § 4 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Postupy účtovania v PÚ“).
Pri vytváraní analytických účtov sa podľa § 4 Postupov účtovania v PÚ vo všeobecnosti zohľadňujú tieto hľadiská:
- Členenie majetku podľa druhu, hmotne zodpovedných osôb a miesta umiestnenia majetku. Osobitne sa pritom sleduje majetok poskytnutý ÚJ na zabezpečenie jej pohľadávky a cenné papiere v umorovacom konaní.
- Členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok.
- Členenie pohľadávok a záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti.
- Členenie podľa jednotlivých dlžníkov alebo rovnorodých skupín dlžníkov.
- Členenie podľa jednotlivých veriteľov alebo rovnorodých skupín veriteľov.
- Členenie na slovenskú menu a cudziu menu podľa § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o účtovníctve“).
- Členenie podľa položiek účtovnej závierky vrátane požiadaviek na zostavenie poznámok. Toto členenie sa týka aj požiadaviek na zverejňovanie údajov z účtovnej závierky.
- Členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní.
- Členenie pre potreby zúčtovania zdravotného a sociálneho poistenia.
- Členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia ÚJ.
- Členenie finančných účtov, nákladov a výnosov pre činnosť vykonávanú ÚJ:
- na základe výlučného práva, pričom výlučným právom sa rozumie právo na poskytovanie určitej služby alebo vykonávanie činnosti na vymedzenom geografickom území, ktorá je na základe osobitného predpisu vyhradená jedinej ÚJ,
- na základe osobitného práva, pričom osobitným právom sa rozumie:
- právo na poskytovanie určitej služby alebo na vykonávanie činnosti v určitej oblasti, ktorá je na základe osobitného predpisu vyhradená dvom ÚJ alebo ÚJ, ktoré sú verejným podnikom, alebo obmedzenému počtu ÚJ alebo ÚJ, ktoré sú verejnými podnikmi, bez toho, aby sa obmedzenie počtu ÚJ alebo voľba oprávnených ÚJ zakladala na objektívnych, primeraných a nediskriminačných kritériách; verejným podnikom sa rozumie ÚJ, ktorá postupuje podľa tohto opatrenia a orgány verejnej moci v nej vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinový vplyv z dôvodu vlastníctva ÚJ, hlasovacích práv, podielu na základnom imaní a pravidiel, ktorými sa táto ÚJ riadi,
- výhoda, ktorá jednu ÚJ alebo viaceré ÚJ v značnom rozsahu zvýhodňuje oproti iným ÚJ pri vykonávaní rovnakej činnosti v tej istej oblasti na vymedzenom geografickom území za porovnateľných podmienok,
c) vo verejnom záujme, pričom ÚJ dostáva štátnu pomoc podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zároveň vykonáva aj iné činnosti.
- Iné hľadiská podľa potrieb ÚJ.
Podľa povahy majetku a záväzkov sa vytvára v účtovníctve analytická evidencia, ktorá obsahuje okrem ocenenia aj ďalšie potrebné údaje pre ÚJ.
Postupy účtovania v PÚ však okrem spomínaných účelov vytvárania analytických účtov obsahujú ich konkrétny spôsob tvorby a členenia v niektorých taxatívne ustanovených prípadoch.
Analytická evidencia a účtovanie inventarizačných rozdielov
Aj keď inventarizačné rozdiely vykázané podľa § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve sa účtujú podľa § 11 Postupov účtovania v PÚ na príslušné účty nákladov alebo výnosov, uvedené ustanovenie obsahuje istú výnimku v oblasti chýbajúcich cenných papierov. Ich úbytok je totiž potrebné vykázať v zmysle tohto ustanovenia na analytickom účte Cenné papiere v umorovacom konaní v prípadoch, ak sa začne umorovacie konanie.
Analytická evidencia pri cenných papieroch a podieloch
Postupy účtovania v PÚ v rámci § 14 ods. 3 vyžadujú sledovanie cenných papierov a podielov na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov, emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú.
Ďalej v súvislosti s analytickou evidenciou pri cenných papieroch a podieloch treba spomenúť, že zmena hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní ÚJ, pre ktorú je ÚJ materskou ÚJ, alebo v ktorej má ÚJ podstatný vplyv, sa účtuje pri oceňovaní metódou vlastného imania takto (§ 14 ods. 12 Postupov účtovania v PÚ):
- zmena hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414,
- pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414.
U dlhových cenných papierov sa účtuje o úrokovom výnose na ťarchu príslušného účtu, pričom sa tento úrokový výnos zaznamenáva na analytický účet k príslušnému účtu cenných papierov a v prospech účtu ÚS 66 – Finančné výnosy. O úrokovom výnose sa účtuje v priebehu doby, ktorá uplynie medzi nákupom cenného papiera a splatnosťou cenného papiera vo vecnej a časovej súvislosti (§ 14 ods. 13 Postupov účtovania v PÚ).
Analytická evidencia pri oceňovaní zásob
Na základe § 22 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ obstarávaciu cenu zásob je možné na analytických účtoch rozdeliť na cenu, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním, alebo na vopred stanovenú cenu, za ktorú sa majetok obstará a odchýlku od skutočnej ceny, za ktorú sa majetok obstará a náklady súvisiace s obstaraním. Pri vyskladnení zásob sa tieto náklady alebo odchýlky rozpúšťajú spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise ÚJ.
To znamená, že zásady oceňovania a účtovania zásob ÚJ si stanoví v rámci vnútropodnikovej smernice, v ktorej si určí aj spôsob zúčtovania oceňovacích rozdielov (rozdiel plynúci zo zmeny cien vnútropodnikového cenníka, rozdiel plynúci zo zmeny spôsobu oceňovania materiálu v zmysle § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve a pod.) Napriek tomu, že techniku účtovania ÚJ si môže prispôsobiť vlastným podmienkam a potrebám, v každom prípade bude musieť dodržať základnú podmienku oceňovania nakúpených zásob v obstarávacích cenách, t. j. súčet analytických účtov v rámci skladových účtov (112 – Materiál na sklade, 132 – Tovar na sklade a v predajniach) sa musí rovnať skutočnej obstarávacej cene zásob. Obstarávaciu cenu zásob možno v závislosti od zvolenej metódy oceňovania zabezpečiť prostredníctvom analytickej evidencie na príslušnom účte (napr. 112) zásob napríklad takto:
- Pri oceňovaní zásob na sklade v skutočných obstarávacích cenách na príslušný účet (napr. 112) sa zaeviduje cena obstarania vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním. Pri úbytkoch zásob rovnakého druhu možno použiť metódu váženého aritmetického priemeru alebo metódu FIFO.
- Pri oceňovaní zásob na sklade v skutočnej cene obstarania je potrebné rozčleniť príslušný účet (napr. 112) na dva analytické účty, pričom na jednom bude evidovaná skutočná cena obstarania a na druhom analytickom účte skutočné náklady súvisiace s obstaraním (v tomto prípade pri úbytkoch zásob v cene obsta