Zmeny vo Vzorovej zmluve OECD a Komentári k nej platné od júla 2008

Ing. Jana Kubicová PhD., MBA

Vydáno: 01. 11. 2008 23 minút čítania

Pri rozvoji medzinárodného podnikania vznikajú stále nové otázky v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov. Prístupy k ich riešeniu sa premietajú aj do zmien Vzorovej zmluvy OECD a Komentáru k nej. Posledná aktualizácia oboch dokumentov je platná od 17. 7. 2008. V článku informujem o najpodstatnejších zmenách a vysvetľujem dôvody ich prijatia.

Pri rozvoji medzinárodného podnikania vznikajú stále nové otázky v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov. Prístupy k ich riešeniu sa premietajú aj do zmien Vzorovej zmluvy OECD (ďalej len „VZ OECD“) a Komentáru k nej (ďalej len „Komentár“). Posledná aktualizácia oboch dokumentov je platná od 17. 7. 2008. V článku informujem o najpodstatnejších zmenách a vysvetľujem dôvody ich prijatia.

Aktivity Komisie OECD pre fiškálne záležitosti

Za aktualizácie VZ OECD zodpovedá Komisia OECD pre fiškálne záležitosti (ďalej len „Komisia“). Posledná aktualizácia VZ OECD a Komentára bola v júli 2005. Odvtedy Komisia iniciovala verejné diskusie k projektom, ktoré analyzovali vybrané témy medzinárodného zdaňovania príjmov. Bola to napríklad diskusia k definícii stálej prevádzkarne alebo k priraďovaniu ziskov stálej prevádzkarni a mnohé ďalšie. Závery z niektorých diskusií sa premietli do zmien vo VZ OECD a Komentári k nej, ktoré Komisia odsúhlasila na svojom zasadnutí 24. – 25. júna 2008. Zmeny potvrdila Rada OECD 17. 7. 2008. V znení VZ OECD došlo len k jednej zmene – k rozšíreniu článku 25.

Podstatné zmeny v Komentári sú v komentári k:

článku 4 – rozhraničovacie pravidlá pre osoby s duálnym daňovým rezidentstvom,
článku 5 – definícia službovej stálej prevádzkarne,
článku 7 – postup priraďovania ziskov stálej prevádzkarni,
článku 10 – zdaňovanie príjmov od fondov investujúcich do nehnuteľností,
článku 24 – nediskriminácia,
článku 25 – zavedenie arbitráže do riešenia medzinárodných daňových prípadov.

K ďalším návrhom na zmeny pokračujú verejné diskusie a ich závery by sa mali premietnuť do aktualizácie VZ OECD a Komentára k nej v roku 2010.

Určovanie rezidenstva

Pozadie problému

Určenie rezidentstva je pre uplatňovanie bilaterálnej daňovej zmluvy kľúčové, pretože iba rezidenti zmluvných štátov majú právo využívať výhody ktoré ponúka zmluva. Ostatné osoby sú z výhod zmluvy vylúčené.Pravidlá určovania rezidentstva na účely bilaterálnej daňovej zmluvy uvádza článok 4 VZ OECD. Rezidentom môže byť len osoba. Kritériom pre určenie rezidentstva sú rôzne formy spojenia osoby s daňovou jurisdikciou, napríklad byt, trvalý pobyt, miesto skutočného vedenia a iné. Článok 4 uvádza aj prípady, kedy sa osoba nemôže považovať za rezidenta zmluvného štátu. Sú to osoby, ktoré podliehajú zdaneniu v danom štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z dôvodu majetku umiestneného v tomto štáte. Problémy v medzinárodnom zdaňovaní vznikajú pri hybridných entitách. Pod hybridnou entitou rozumieme entitu, ktorá sa podľa práva jedného zmluvného štátu považuje za zdaniteľnú osobu ako celok, zatiaľ čo podľa práva druhého štátu sa považuje za transparentnú entitu, teda takú, ktorej príjmy sa priradia jej spoločníkom a