Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa zaviedli nové pravidlá pre určenie miesta dodania služieb. Zámerom týchto pravidiel je zabezpečiť v čo najväčšej miere zdanenie služieb v mieste ich spotreby, to znamená v štáte, v ktorom dochádza k spotrebe služieb.
Zákonom č. 471/2009 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2010 novelizoval zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej „zákon o DPH“). Touto novelou sa v § 15 a 16 zákona o DPH zaviedli nové pravidlá pre určenie miesta dodania služieb. Zámerom týchto pravidiel je zabezpečiť v čo najväčšej miere zdanenie služieb v mieste ich spotreby, to znamená v štáte, v ktorom dochádza k spotrebe služieb.
Všeobecné a osobitné pravidlá
Ustanovenia § 15 a 16 zákona o DPH obsahujú dve všeobecné a niekoľko osobitných pravidiel pre určenie miesta dodania služieb. Určením miesta dodania služby sa určí, v ktorom štáte sa má zo služby platiť daň. Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa od 1. januára 2010 služby poskytnuté zdaniteľným osobám zdaňujú v štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba, príjemca služby, sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba poskytnutá prevádzkarni zdaniteľnej osoby, v štáte, v ktorom má príjemca služby prevádzkareň. Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH sa služby poskytnuté nezdaniteľným osobám zdaňujú v štáte, v ktorom má poskytovateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba poskytnutá prevádzkarňou zdaniteľnej osoby, v štáte, v ktorom má poskytovateľ služby prevádzkareň, z ktorej sa služba poskytuje. Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby sú uvedené v § 16 zákona o DP