Cieľom článku autora je vysvetliť úlohu, fungovanie a postup pri uplatňovaní tzv. reverse charge mechanizmu podľa slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. v spojitosti so Smernicou rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Reverse charge sa uplatňuje predovšetkým pri zdaniteľných dodaniach medzi členskými štátmi z tretích štátov, vo špecifických prípadoch aj v tuzemsku a predstavuje nástroj v boji proti podvodom. Pri reverse charge dodávateľ neuplatní DPH pri svojich dodaniach, ktoré uskutočňuje pre iné zdaniteľné osoby.
Cieľom tohto článku je vysvetliť úlohu, fungovanie a postup pri uplatňovaní tzv. reverse charge mechanizmu podľa slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v spojitosti so Smernicou rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení k 1. 1. 2010 (ďalej len „DPH smernica“).
Podľa DPH smernice môžeme rozlišovať 2 druhy reverse charge, a to:
- Povinný prenos povinnosti platiť (odviesť) DPH – vo všetkých členských štátoch EÚ rovnaký prístup, kedy prechádza povinnosť platiť (odviesť) DPH z dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služby na príjemcu (ďalej len „povinný reverse charge“). Zákon o DPH upravuje povinný reverse charge v § 69 ods. 3, 7 a 9.
- Dobrovoľný prenos povinnosti platiť (odviesť) DPH – v každom členskom štáte EÚ môže prísť k rozdielnemu prístupu, a to z toho dôvodu, že DPH smernica dáva každému členskému štátu právo rozhodnúť sa pre uplatnenie prenosu povinnosti platiť (odviesť) DPH z dodávateľa tovaru alebo služby na príjemcu. Keď sa členský štát rozhodne toto právo uplatniť dochádza k reverse charge (ďalej len „dobrovoľný reverse charge“), v opačnom prípade sa uplatňuje všeobecné pravidlo a povinnosť zaplatiť (odviesť) DPH zostáva dodávateľovi tovaru alebo služby.
Zákon o DPH upravuje dobrovoľný reverse charge v § 69 ods. 2, 10, 11 a 12, pričom reverse c