Článok sa zaoberá len problematikou posúdenia zdaniteľnosti náhrad z pohľadu zamestnanca, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak ich zamestnanec využíva pri práci so súhlasom zamestnávateľa.
V praxi sa prevažne stretávame s tým, že zamestnávateľ zabezpečuje vo vlastnej réžii nákup náradí, zariadení alebo predmetov, ktoré zamestnanec používa pri svojej práci. Výnimkou sú situácie, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že si ich zabezpečí zamestnanec na vlastné náklady a zamestnávateľ mu za používanie týchto vecí vyplatí náhradu. Podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom. V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej „ZDP“) v tejto súvislosti je upravená nielen problematika týkajúca sa výdavkov zamestnávateľa, ale aj problematika zdanenia prijatých plnení u zamestnanca.
V článku sa budeme zaoberať len problematikou posúdenia zdaniteľnosti náhrad z pohľadu zamestnanca, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, a