Zákon o cestovných náhradách, ako jediná právna norma na tomto úseku legislatívy, má všeobecnú platnosť a použitie vo všetkých odvetviach činností. Vzťahuje sa na podnikateľské zamestnávateľské subjekty, verejnú a štátnu správu, sféru neziskových organizácií, ako aj fyzické osoby – podnikateľov, resp. samostatne zárobkovo činné osoby.
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) komplexne rieši okruh osôb, ktorým možno cestovné náhrady poskytovať, definuje jednotlivé druhy náhrad a rozsah ich poskytovania v rámci tuzemských a zahraničných pracovných ciest a na záver upravuje podmienky poskytovania preddavkov na pracovné cesty a ich vyúčtovanie.
Zákon o cestovných náhradách, ako jediná právna norma na tomto úseku legislatívy, má všeobecnú platnosť a použitie vo všetkých odvetviach činností. Vzťahuje sa na podnikateľské zamestnávateľské subjekty, verejnú a štátnu správu, sféru neziskových organizácií, ako aj fyzické osoby (FO) – podnikateľov, resp. samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Zákon je úplne zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.
Súvisiace právne predpisy
Aplikácia ustanovení zákona o cestovných náhradách v praxi si vyžaduje priame alebo podporné používanie viacerých právnych noriem súčasne, na ktoré ustanovenia zákona odkazujú. Sú to napríklad:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení – základná právna norma, ukladajúca v § 145 zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných plnení, ktoré mu vzniknú pri výkone práce.
- Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) – definuje cestovné náhrady ako príjem zamestnanca zo závislej činnosti a podmienky, za ktorých tento príjem nie je predmetom dane, resp. je zdaňovaný.
- Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ktorý upravuje spôsob účto