Jedným z opatrení zameraných proti daňovým podvodom a daňovým únikom na roky 2012-2016 a za účelom vytvorenia podmienok na zabezpečenie stabilného a transparentného ekonomického prostredia súčasnej vlády SR je obmedzenie platieb v hotovosti medzi podnikateľmi ako aj medzi fyzickými osobami (FO) nepodnikateľmi navzájom.
Obmedzenie hotovostných platieb je možné len prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa zavedie povinnosť len bezhotovostnej platby v obchodnom styku (napr., pri predaji majetku, tovaru, za poskytnuté služby) nad zákonom určený limit.
Podľa dôvodovej správy k zákonu už samotnému návrhu tohto zákona predchádzala rozsiahla analýza hotovostného ako aj bezhotovostného platobného styku medzi podnikateľmi ako aj medzi FO. V tejto súvislosti sú známe zistené skutočnosti, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne „optimalizujú“ svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením, ktoré spočíva v obmedzení platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov a tzv. „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad bude mať zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a svoju pozornosť zameria na podozrivé finančné operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby neprebehnú alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované ako hotovostné platby v sumách niekoľko stotisíc eur, pričom posledný daňový subjekt v tomto „reťazení“ uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
V praxi sa množia prípady zneužívania mechanizmu dane pri neexistencii zdaniteľného plnenia, pri službách ide najčastejšie o sprostredkovanie, poradenské a právne služby, marketingové služby, pri ktorých je problematické zisťovať ich skutočné poskytnutie, pričom často ide aj o fiktívny tovar. Okrem fiktívnych plnení veľakrát ide o prípady, kedy tovar fyzicky existuje, ale cena za tento tovar je vysoko nadhodnotená, resp. ten istý tovar sa fakturuje viackrát. Nadväzne na fiktívne, resp. nadhodnotené plnenia sú vyhotovované daňové doklady a doklady o zaplatení dane v hotovosti a následkom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane zo štátneho rozpočtu. Prax ukazuje, že fiktívne faktúry za fiktívny alebo nadhodnotený tovar skrývajú aj platby za nelegálnu prácu najmä v stavebníctve, v reštauračných službách, ale aj úplatky a provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie. Pri vykazovaní úhrad v hotovosti právne predpisy neumožňujú spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí. Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi FO navzájom a medzi podnikateľmi a FO nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“) vzťahuje sú podnikatelia [právnické osoby (PO) a FO] a zároveň aj FO – nepodnikatelia. Ďalej možno uviesť zistené prípady, keď daňové subjekty nemajú dostatok finančných prostriedkov na účte v banke, ale neustále „dotujú“ pokladnicu vysokými hotovostnými vkladmi, pričom aby mohli hotovostné platby zrealizovať, tieto vklady preukazujú v mnohých prípadoch zmluvami s tichými spoločníkmi, ktorými sú FO z radov sociálne slabej vrstvy spoločnosti, u ktorých je vylúčené, aby disponovali sumami vo výške stoviek tisíc eur, ktorými sa ako tichí spoločníci majú podieľať na podnikaní daňového subjektu práve týmito fiktívnymi hotovostnými platbami do pokladnice.
Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa predpokladá, že zavedenie povinného bezhotovostn