Príjmy zo závislej činnosti

Základný test daňového výdavku v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je uvedený v § 2 písm. i), kde sa uvádza, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

V priebehu roka 2025 nadobudlo účinnosť viacero legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú úprav v oblasti daní, pričom tieto novely majú priamy vplyv na spôsob, akým sa posudzuje daňová povinnosť v určitých špecifických oblastiach súvisiacich so športom.

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v nasledovnom článku.

Článok sa zaoberá povinnosťami zamestnávateľa v oblasti poskytovania mzdy zamestnancovi za vykonanú prácu a zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Uvádza definíciu mzdy a príjmov zo závislej činnosti, pričom poukazuje na rôzne povinnosti zamestnávateľa, vrátane spracovávania mzdového listu, zrážania preddavkov a poskytovania daňových bonusov. V prípade vzniku chýb má zamestnávateľ povinnosť ich opraviť podľa ustanovených lehôt, hoci postup opráv nie je špecificky daný zákonom. Na konkrétnych príkladoch z praxe príspevok rozoberá spôsoby riešenia týchto problémov.

31. marec je veľmi dôležitý dátum pre všetkých daňovníkov. Pripomíname vám preto povinnosti, ktoré súvisia s týmto dátumom.

Daň z príjmov zo závislej činnosti za zamestnancov. 

Suma daňového bonusa sa zmenila. Ako sa po novom vypočíta a kto má na daňový bonus nárok?

Povinnosť zamestnávateľa vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zamestnanca za rok 2024, ak zamestnanec oň požiadal do 5.2.2025 na účely ročného zúčtovania preddavkov na daň u iného zamestnávateľa....

V globalizovanom svete, kde je obchod, podnikanie a zamestnanie často rozšírené mimo hraníc jednotlivých štátov, sa zdaňovanie príjmov zo zahraničia stáva dôležitou témou pre jednotlivcov aj spoločnosti. Medzinárodné transakcie, investície a digitálne služby umožňujú dosahovanie príjmov v zahraničí jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Tento trend však prináša aj výzvy pre daňové orgány, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby boli takéto príjmy správne zdaňované a aby nedochádzalo k obchádzaniu daňových povinností.

Na zabezpečenie jednotného postupu pri používaní tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamuje:

Ministerstvo financií SR uverejnilo oznámenie  č. MF/016133/2024-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti. 

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie.

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Občan (fyzická osoba – rezident Slovenska) uzavrela pracovnú zmluvu s medzinárodnou donorskou organizáciou so sídlom v USA, ktorá pôsobí v krízových regiónoch (Irak, Macedónsko), v ktorých vykonávajú humanitárnu činnosť, teda zamestnanci sú vysielaní do spomínaných krajín. Príjmy vyplácal zamestnávateľ vždy zo štátu pôsobenia, teda zdroj príjmov bol Irak a Macedónsko. Potvrdenie o príjmoch vystavila zamestnávateľ (medzinárodná organizácia so sídlom v USA). Na základe potvrdenia o príjmoch, zamestnancovi neboli zrazené žiadne odvody ani preddavky na daň z príjmov, pretože podľa ich tvrdenia ide o činnosť, ktorá je v štáte pôsobenia oslobodená od dane. Ak daná fyzická osoba dosiahla v predmetnom zdaňovacom období iba horeuvedené príjmy, musí ich priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO (príjmy presiahli limit na podanie daňového priznania), alebo sú skutočne oslobodené od dane. Ak dané príjmy nie sú oslobodené od dane, ktorá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a ktorý metóda zamedzenia dvojitého zdanenia sa uplatní pri daňového priznania k dani z príjmov FO. 

Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka (§ 15 zákona č. 563/2009 Z. z.), pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní [nie je štátom podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej len „ZDP“]. Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa názoru spoločnosti, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZDP. Z tohto dôvodu spoločnosť uplatňuje článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je tento predpoklad správny?

  Nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) si môže uplatniť iba daňovník – fyzická osoba (FO), ktorý v príslušnom zdaňovacom období dosahoval tzv. aktívne príjmy. Ak daňovník (FO) vykáže čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a súčasne aj čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prednostne odpočítava NČZD od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Keďže k 1. júlu 2020 došlo k zmene sumy životného minima, ktorá na daňové účely ovplyvňuje výpočet nezdaniteľných častí základu dane v roku 2021, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku sa v roku 2021 zvýšila.

Spoločnosť, ktorá zamestnáva dvoch zamestnancov zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty zamestnancom poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako má v tomto prípade postupovať? Je 45 % zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa? Čo v takom prípade, ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 € a napríklad to bude na tovar, ktorý nespadá do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?

Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ? Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.

Česká firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území Slovenskej republiky. Česká firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Česká firma bude mať na území Slovenska aj predajňu. Takže jej vzniká stála prevádzkareň z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") na území SR. Česká firma má na Slovensku aj web-shop. Prisúdenie zdaniteľných príjmov musí vychádzať z činnosti stálej prevádzkarne. Podstatou je, aby zriaďovateľ bol schopný dostatočne obhájiť aj príjmy preukázateľne prisúdené k činnosti stálej prevádzkarne § 17 ods. 7 ZDP. Takže napr. predaje, ktoré sa budú realizovať fyzicky v slovenskej predajni (zákazníci dostanú doklad z virtuálnej elektronickej pokladnice) sa budú počítať samozrejme do zdaniteľných príjmov slovenskej stálej prevádzkarne. Ak však ide o zásielkový predaj (tovar ide priamo z Čiech prostredníctvom prepravcu na Slovensko fyzickým osobám a tovar je objednaný na slovenskom web-shope), tento príjem sa nepočíta do zdaniteľných príjmov slovenskej stálej prevádzkarne, lebo sa jej to netýka. Hoci objednávka je vytvorená na slovenskom web-shope, ale to nie je podstatné. Ak by išlo o takú objednávku, ktorá je vytvorená na slovenskom web-shope a tovar ide k zákazníkovi priamo zo slovenskej predajne, tento príjem by sa započítal do zdaniteľných príjmov slovenskej stálej prevádzkarne. Sú tieto uvedené úvahy správne vzhľadom na zdaniteľné príjmy slovenskej stálej prevádzkarne?