Pôžička

Pojem „dotácia“ možno v princípe zadefinovať ako peňažné prostriedky, ktoré majú charakter platby, ktorú jeden subjekt poskytuje inému subjektu bez toho, že by očakával(a) nejakú protihodnotu. V aplikačnej praxi podnikateľov sa dotácie spravidla poskytujú, resp. sú viazané na splnenie určitých, presne vymedzených úloh alebo účelu za stanovených podmienok. Dotácia pritom môže byť poskytnutá v čiastočnej výške alebo v plnej výške.

Ako správne v podvojnom účtovníctve zaúčtovať situáciu, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti?

Ako správne zaúčtovať, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti v podvojnom účtovníctve?

Môže konateľ spoločnosti dať vklad do pokladnice, ak pokladnica ide do mínusu, účtovanie 211/365 alebo je to zakázané neviem podľa akého zákona je to?

V minulosti spoločnosť vytvorila ostatné kapitálové fondy z vkladov spoločníkov (pôžičiek) pre spoločnosť. Teraz si chce spoločnosť tieto vklady spoločníkom vrátiť. Ako správe postupovať z daňového a účtovného hľadiska pri vrátení uvedených vkladov účtovaných na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy. Spoločnosť vytvorila tieto vklady z dôvodu zlej finančnej situácii spoločnosti. Teraz sa spoločnosť nachádza v lepšej finančnej situácii.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

V súčasnom období prebiehajúcej krízy prináša akumulovanie zlata jednu z mála investičných aktivít, ktoré sú z hľadiska investícií firiem zaujímavé. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) upravuje osobitný postup uplatňovania dane pri investičnom zlate v rámci ustanovenia § 67.

Obec poskytla návratnú finančnú pôžičku občianskemu združeniu, ktorej je členom. Účtujem správne poskytnutie 275/221 a EK 812002?

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak: 1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne? 2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?

Banka nám poskytla dlhodobý úver s odloženou splatnosťou o rok. Ak splníme určité podmienky, úroky za nás zaplatí štát a my budeme splácať iba istinu. Na bankovom výpise však sú uvedené bankové úroky ale nevyúčtované. Máme o týchto úrokoch účtovať už teraz? Alebo až keď ich banka skutočne vyúčtuje? Ak splníme podmienky , ako budeme účtovať o odpustených úrokoch? V čase splnenia zaúčtujeme náklad na ťarchu účtu 562 ? Zároveň ale aj odpustené úroky v prospech účtu 648?

Spoločnosť eviduje k 31.12.2021 na účte 361 prijatú pôžičku (istina + úroky). Pôvodným veriteľom bola banka, splatnosť úrokov bola zmluvne upravená nasledovne: Posledná suma úrokov je splatná s poslednou splátkou istiny. Istina bola splatná do 31.12.2014. Pred splatnosťou úveru sa zmluvou o postúpení zmenil veriteľ z banky na inú obchodnú spoločnosť- spriaznená osoba voči dlžníkovi. V zmluve o postúpení nie je priamo upravená splatnosť istiny a úrokov, až následne bol podpísaný dodatok k zmluve s novým veriteľom, ktorý posunul splatnosť istiny a úrokov až na rok 2022. Spoločnosť eviduje neuhradené úroky na účte 361 k 31.12.2021, ktoré účtovala nasledovne: 31.12.2019 (za rok 2019) 562/361 31.12.2020 (za rok 2020) 562/361 31.12.2021 (za rok 2021) 562/361. Ako má spoločnosť postupovať v nadväznosti na zvýšenie základu dane z titulu neuhradených záväzkov? Ako máme posúdiť splatnosť takto účtovaných úrokov? Môže sa z hľadiska dane z príjmov splatnosť úrokov predĺžiť postúpením? Pri posudzovaní splatnosti úrokov sa riadime úplne prvou pôvodnou zmluvou podpísanou s bankou ALEBO prvým dodatkom k zmluve o postúpení, keď sa prvýkrát určila splatnosť medzi novým veriteľom a dlžníkom?

Koproducent 1 (ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení audiovizuálneho diela – ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v troch častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH, Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky, pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t. j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu právnickej osoby.

Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. T.j., pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť. 

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Naša spoločnosť sa stala 100 % vlastníkom inej zahraničnej s. r. o. (obchodný podiel nekúpila, ani žiaden vklad do základného imania nevkladala, len sa stala 100 % spoločníkom). V roku 2019 poskytla tejto dcérskej spoločnosti pôžičku 30 000 €. V roku 2020 bolo rozhodnutím jediného spoločníka zvýšenie základné imanie o 30 000 € a túto pôžičku sme preklasifikovali ako vklad do ich základného imania. V roku 2021 bolo základné imanie znížené a nám bolo vyplatené 50 000 € zo zníženia základného imania. Ako máme tieto transakcie zaúčtovať? Vložili sme tam iba 30 000 €, vyplatili nám 50 000 € - je to pre nás výnos? Ak áno, je to zdaniteľný výnos v SR?

Aké všetky doklady spadajú pod požiadavku - "predloženie účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti" ? Napr. úverové zmluvy, pôžičky spoločnosti a vyčíslenie súvisiacich úrokových nákladov ?

Dostali sme metodiku účtovania zo ŠR, ako máme účtovať príjem poskytnutej pôžičky, a to nasledovne: 221/273. Ja sa pýtam, ako účtovať náklady: napr. úhrada faktúry z poskytnutej pôžičky?

Prosím o metodiku účtovania, a to účtovanie nákladov a čerpanie pôžičky poskytnutej obci zo ŠR v roku 2020.