Odpočítateľná položka

Poistenec, ktorý pracuje na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, je povinne dôchodkovo poistený. Obdobie, ktoré na základe takejto dohody získa, sa za určitých podmienok započítava do obdobia dôchodkového poistenia. To, či sa obdobie výkonu sezónnej práce započíta do obdobia dôchodkového poistenia závisí od toho, či sa dôchodok prizná z invalidného alebo starobného poistenia:

Počas leta sa veľa študentov rozhoduje pre brigády. Ak so svojím zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo si uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (odvodovú úľavu) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, čím im z výplaty ostane v peňaženke viac.

Poberatelia dôchodkových dávok, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, a zároveň sú poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku, majú v zdravotnom a sociálnom poistení osobitné postavenie.

Dohodárom, ktorí pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti zameranej na výkon sezónnej práce, sa poskytuje možnosť zníženia vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v...

Ako správne postupovať v prípade odpisu (vymazania) pohľadávky z účtovníctva, ak spoločnosť na danú pohľadávku tvorila opravnú položku a nepodarilo sa jej danú pohľadávku vymôcť a chce pristúpiť k odpisu (vymazaniu) pohľadávky z účtovníctva. Ako je to z účtovného hľadiska - podvojné účtovníctvo? Ako je to z daňového hľadiska? Je potrebné urobiť nejaké zápisy aj v daňovom priznaní v roku, keď danú pohľadávku odpisuje (vymazáva) z účtovníctva - pripočítateľné a odpočítateľné položky? Aký je správny postup?

Počas letných prázdnin si mnoho študentov hľadá brigádu. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku, tzv. odvodovú úľavu, a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Z výplaty im tak zostane v peňaženke viac. O určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky môžu požiadať v jednom kalendárnom mesiaci len u jedného zamestnávateľa a len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa, prostredníctvom ktorého písomne informujú zamestnávateľa o uplatnení tejto úľavy, je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie.

Slovenská s. r. o., má v roku 2022 cca 50 000 € výnosov z vyplatených dividend z dcérskych spoločností, ktoré sú podľa § 12, ods. 7 ZDP odpočítateľnou položkou v daňovom priznaní. Spoločnosť má ďalších cca 5 000 € zdaniteľných výnosov a cca 10 000 € daňových nákladov. Je podľa Vás v poriadku vyčísliť daňovú stratu 5 000 €, a teda uplatniť celých 10 000 € do daňových nákladov, ak prevyšujú daňové výnosy a väčšina výnosov je v tomto momente nedaňových?

Daňovým priznaním (DP) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je povinný v DP si vypočítať daň sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

Spoločnosť s r.o. v priebehu roka precenila zásoby takým spôsobom, že na zásoby urobila výdajku s tovarom v obstarávacej cene 504/132 / 3.250,25 Eur a následne prijala tovar na sklad v - v reálnej cene zásob 1.928,00 Eur. Ide o archívne vína - poškodené vignety na flašách skladovaním, zoschnuté korkové zátky - tovar nebol predajný v pôvodných cenách. Ako zaúčtovať precenenie a aký to bude mať dopad na základ dane? Bude oceňovací rozdiel pripočítateľnou položkou, alebo daňovým nákladom? V roku 2020 nebola na tovar tvorená opravná položka.

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. Bolo potrebné, aby sa jeho zástupcovia zúčastnili testov na výrobkoch, ktoré si objednal. V súčasnosti po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal). Náklady na ubytovanie v rokoch 2019-2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

  Nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) si môže uplatniť iba daňovník – fyzická osoba (FO), ktorý v príslušnom zdaňovacom období dosahoval tzv. aktívne príjmy. Ak daňovník (FO) vykáže čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a súčasne aj čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prednostne odpočítava NČZD od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Keďže k 1. júlu 2020 došlo k zmene sumy životného minima, ktorá na daňové účely ovplyvňuje výpočet nezdaniteľných častí základu dane v roku 2021, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku sa v roku 2021 zvýšila.

Na základe dodatku k lízingovej zmluve o finančnom lízingu sa lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca dohodli na úprave splátok lízingu - z pôvodných 48 splátok na 60 splátok. Je potrebné riešiť pripočítateľné a odpočítateľné položky, resp. na čo si dávať v tomto prípade pozor z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty, okrem zmeny lízingových splátok?

Ministerstvo financií SR, resp. vláda SR predložila do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 2020.

V súvislosti so vznikom pracovných vzťahov a zamestnávaním fyzickým osôb vznikajú zamestnávateľom povinnosti, ktoré sa viažu aj na odvádzanie preddavkov na zdravotné a sociálne poistenie. Autorka ďalej v článku pokračuje okrem iného vysvetlením vzniku a zániku sociálneho poistenia, výpočtu a účtovaniu preddavkov.

Každá fyzická osoba (FO), ktorá nie je oslobodená od platenia poistného alebo za ňu neplatí poistné štát, je povinná odvádzať odvody poistného z vymeriavacieho základu dane, ktorý sa odvíja od toho či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) alebo občana s príjmami podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

S účinnosťou od 1. januára 2015 bol zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) doplnený cit. zákon (okrem iných ustanovení ) aj o nové ustanovenie § 30c – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ktoré upravuje postup jeho uplatnenia pri vyčíslení základu dane. Rozšírenie možnosti zníženia základu dane, s vplyvom na zníženia sumy odvedenej dane určenej na zaplatenie o vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj, je ďalším ústretovým krokom ministerstva financií za účelom podpory rozvoja výskumu a vývoja v danej oblasti podnikania daňovníka.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO). Zmeny v oblasti uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane priniesol aj rok 2014. Počnúc týmto rokom bola zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane voforme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Som zamestnaná na plný úväzok, mám nárok na odpočítateľnú pložku na manžela, ktorý je tiež zamestnaný na plný úväzok, ale v roku 2013 pracoval len od 1. 1. 2013 do 8. 2. 2013, od vtedy je po operácii na dlhodobej PN s vymeriavacím základom 7 € na deň. Manžel zatiaľ nepoberá žiadny dôchodok, na invalidný má podanú žiadosť od 11/2013. Keďže jeho príjem za rok 2013 nie je ani na lieky a prežitie, mám nárok aspoň na odpočitateľnú položku?

V prípade, že odberateľská faktúra nebude zaplatená, ako sa odpíše a v akej výške a bude to odpočítateľná položka? Ak spoločnosť nezaplatí došlú faktúru, pôvodne účtovala o náklade, dokedy môže evidovať tento záväzok? A následne  potom by to mala znova zaúčtovať späť ako pripočítateľnú položku?