Nadobudnutie tovaru

Právna úprava komisionárskej zmluvy je predmetom ustanovení § 577 až § 590 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zásade platí, že komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n,. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Rozsiahla časť novely sa týka zavedenia nových povinností v oblasti vyhotovovania a prijímania faktúr v ustanovenom elektronickom formáte a elektronického oznamovania údajov z faktúr od 1. januára 2027 a od 1. júla 2030, ale táto novela prináša aj ďalšie dôležité zmeny.

Od 1. januára 2026 začína platiť obmedzenie hotovosti na podnikateľa do 5 000 € ročne. Spoločnosť s r. o. má sídlo na Slovensku. Spoločnosť však obchoduje aj so spoločnosťami v...

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Sme obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si tovar pod slovenským IC DPH od rakúskej firmy identifikovanej pre DPH v Rakúsku. Prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko sme si zabezpečili na vlastné náklady, t. j. objednali sme si slovenskú prepravnú spoločnosť. Rakúska firma nám však vystavila faktúru s rakúskou DPH. Ako postupovať v tomto prípade? Ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku? Teda, sumu na faktúre bez rakúskej DPH máme samozdaniť? Alebo máme žiadať rakúsku firmu, aby nám opravila faktúru? V prípade, že rakúska firma nám nebude chcieť opraviť faktúru, môžeme žiadať o vrátenie rakúskej DPH?

Rozpočtová organizácia, registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7, konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto organizácia v zmysle § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb v zmysle § 15 ods. 1 alebo v zmysle § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené v zmysle registrácie podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Od 1. júla 2025 začne finančná správa uplatňovať mechanizmus samozdanenia DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín. Tento režim sa bude týkať dovozcov, ktorí sú držiteľmi platného povolenia Schválený hospodársky subjekt (SHS). V tento deň nadobudne účinnosť nové ustanovenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalen len "zákon o DPH"), ktoré upravuje spôsob úhrady DPH pri dovoze tovaru.

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") si objednala nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného členského štátu). Dodávateľ (Cyperská firma CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20. decembra 2023. Vozidlo bolo prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15. januára 2024. Daňová povinnosť podľa nášho názoru vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra mala byť zaradená do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (do 25. januára 2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?

V tlačive daňového priznania dane z pridanej hodnoty (DPHv21_1) sú riadky na vyplnenie 05 a 06. Ide o riadky z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") so zníženou sadzbou dane. Kedy a v akých prípadoch sa tieto riadky vypĺňajú podľa citovaného zákona?

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať takáto osoba aj dobrovoľne, teda aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur. V spomínaných prípadoch sa však žiadosť o registráciu pre daň nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom. Podmienky takéhoto spätného odpočítania DPH upravuje § 55 zákona o DPH.

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území Slovenskej republiky nemá stálu prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v Slovenskej republike. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v Slovenskej republike. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v Slovenskej republike alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu?

Je daná CZ sro A (Platiteľ v CZ), ktorá fakturuje tovar CZ sro B (Platiteľ v CZ), následne spoločnosť B fakturuje tovar CZ sro C (Platiteľ v CZ). Spoločnosť C je organizátorom súťaže na Slovensku, kde výhrami sú vecné výhry (tovar, napr. televízor) a dávajú ich výhercom (Slovenským FO). Spoločnosť A prepravuje tovar priamo k slovenským výhercom. Spoločnosť C fakturuje organizovanie tejto súťaže ako celok srbskej spoločnosti (službu). Toto sa slovenskej DPH netýka. Spoločnosť A má oslobodiť tovar (ekvivalent nášho § 43), následne spoločnosť B by sa mala registrovať (§ 5) na Slovensku z titulu nadobudnutia tovaru a tovar samozdaniť. Pôjde o oneskorenú registráciu, lebo dodanie bolo v 02 a 03/2022. Ale v rámci obdobia oneskorenia sa tiež dá samozdaniť nadobudnutie tovaru, však? Následne spoločnosť B fakturuje tovar so slovenskou DPH spoločnosti C (§ 69 ods. 1) Druhá otázka je, že spoločnosť C by sa neregistrovala podľa § 5 na DPH na Slovensku, tiež by DPH neodpočítala (nenárokovala naspäť), a tým pádom sme v § 8 ods. 3, t. j. pri bezodplatnom odovzdaní výhry nemusí odviesť DPH na Slovensku. Je tento postup správny? 

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je predmetom dane – nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu. Ide o prevzatie článku 2 ods. 1 písm. b) eurosmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu EÚ, preto zrkadlovo musí byť intrakomunitárne nadobudnutie predmetom dane. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania (nadobudnutia) tovaru a len jedna preprava.

Dňa 12. novembra 2021 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Ako už vyplýva z nadpisu, v tomto článku bude venovaná pozornosť zákonu č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý bol na základe novely spolu s ďalšími právnymi predpismi predmetom zmien a doplnení.

Režim call-off stock predstavuje situáciu, pri ktorej dodávateľ (platiteľ dane) premiestni svoj tovar, ktorý je stále v jeho vlastníctve z jedného členského štátu do skladu v inom členskom štáte pre vopred známeho odberateľa bez toho, aby na neho hneď previedol vlastnícke právo k danému tovaru, pričom tovar je podľa dohody tomuto odberateľovi dodaný neskôr, až po ukončení prepravy, avšak v zákonom stanovej lehote. Lehota, v ktorej sa tovar má dodať, je maximálne 12 mesiacov od ukončenia prepravy tovaru. Odberateľ má právo odobrať tovar zo skladu podľa vlastného rozhodnutia, pričom k dodaniu tovaru dochádza až v momente vyskladnenia tovaru odberateľom.

Kedy platiteľovi vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý deň sa uvádza, ako deň dodania služby a kedy vzniká daňová povinnosť prenajímateľovi? Odpovede nájdete v článku.

Súdny dvor EÚ nedávno vydal viaceré zaujímavé rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH. V tomto vydaní prinášame komentár k niektorým z nich.

Spoločnosť "A", ktorá je platiteľ DPH kúpila helikoptéru od spoločnosti "B", taktiež platiteľa DPH z členského štátu za 500 000 €. Spoločnosť "B" vyhotovila prvú faktúru na sumu 250 000 € dňa 8. 6. 2021 a následne druhú faktúru na celkovú sumu 250 000 € dňa 7. 7. 2021. Helikoptéra bola fyzicky prepravená na Slovensko dňa 15. 7. 2021, kedy bol vyhotovený aj preberací protokol. Za ktoré obdobie má spoločnosť "A" povinnosť urobiť tzv. samozdanenie?